Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Anarcho-fašizmus

Anarcho-fašizmus

fasccccc„V spoločnosti, ktorá zničila každý druh dobrodružstva, zostáva jediným dobrodružstvom zničiť spoločnosť.“

—Situationist graffito, Máj 1968

Ako politická ideológia bol fašizmus mixom rozmanitých ideí 20-teho storočia. Jeho atletická prezentácia bola ovenčená pôvabom a politicky účelnými schémami, ako všeobecné volebné právo. Fašizmus minulého storočia však bol v mnohých spôsoboch definovaný odpoveďami na ďalšie politické hnutia svojej doby – akými boli marxizmus a liberálny kapitalizmus.

Ale za historickými detailmi o fašizme sa nachádza niečo večné. Taliansky spisovateľ Umberto Eco to nazýval ur-fašizmus – čím myslel niečo „primitívne“ alebo „pôvodné“. Bohužiaľ, jeho nesúvislých „14-násť bodov“ bolo zameraných na direktívny totalitarizmus významných fašistických diktátorov a ich straníkov. Jeho „ur-fašizmus“ nebol dosť „primitívny“. A už vôbec nebol „večný“.

Slovo fašizmus sa stalo nedbanlivou skratkou pre akýkoľvek násilný, dotieravý policajný štát. Fašizmus u väčšiny ľudí evokuje predstavy ľudí tlačených do strnulej konformity všemocnou vládou. Politický fašizmus 20-teho storočia mal mnoho ďalších čŕt, ktoré pri odlišných národoch fungovali odlišne. Tyranské vlády neboli unikátnou vlastnosťou fašizmu 20-teho storočia. Marxizmus, katolicizmus a islam taktiež vytvorili kruté, policajné štáty, kde vládla železná päsť. Rovnako i americký „progresívny“ večne dozorujúci štát je vedený rovnakým spôsobom. Fašizmus a totalitarizmus môžu byť v populárnych predstavách zamieňané, ale nie sú jedno a to isté.

Fasces (zväzky prútov) boli mocným symbolom už dlho predtým, než sa Mussolini narodil, takže je možné oddeliť symbol od režimu a pozrieť sa na jeho podstatu. Nechcem sa zaoberať s využitím fasces ako symbolu autoritatívnej moci v rímskej republike. Skôr ma zaujíma, čo tento pred-rímsky symbol vlastne reprezentuje. Fašizmus bol popisovaný ako „mužská fantázia“ a súhlasím, že fasces symbolizujú zreteľne mužský pohľad na svet. Čo je na fasces také zvláštne, že to priťahuje mužskú predstavivosť?

Väčšina ľudí si asociuje „zlá“ fašizmu s zhora nadol fungujúcimi byrokratickými inštitúciami, ale pre mňa fasces sami o sebe symbolizujú ideu zdola nahor. Zväzok prútov reprezentuje silu a autoritu zjednoteného mužského kolektívu. To je ich „primitívna“ príťažlivosť. Pravá kmeňová súdržnosť nemôže byť predpísaná zhora. Je to organický fenomén. Skutočné zjednotenie pochádza od mužov zviazaných červenou stužkou krvi. Krv – zúfalá nevyhnutnosť, ktorá zväzuje skupinu bratov a stáva sa krvou dedičstva a povinnosti, ktorá zaväzuje rodinu, kmeň, národ. Fasces pútajú mužskú predstavivosť, pretože sú symbolom ich spoločnej vôle. Muži preferujú vieru, že ponúkajú svoju oddanosť na základe vlastného výberu, či už je to pravda alebo nie. Slobodné spojenie – alebo aspoň jeho zdanie – je to, čo odlišuje slobodných mužov od otrokov. Ak nemôžeš odísť, tak si väzeň. Ak si vyberieš zostať, tak spájaš svoj osud s osudom skupiny a podrobuješ sa kolektívnej autorite skupiny, si jej členom, nie otrokom. Ako člen dodávaš svoj vlastný diel mužnosti v spojenej konfederácii mužov.

Fasces sa stali populárnym dekoratívnym motívom pre americké vládne budovy v 19-tom a skoršom 20-tom storočí a ich symbolika je konzistentná so skorším latinským mottom adoptovaným úniou: e pluribus unum – v rozmanitosti je jednota. Politickému fašizmu 20-teho storočia predchádzal taliansky fascio – dobrovoľný zväzok alebo únia mužov, ktorých zjednotili ich kolektívne záujmy. Mussolini bol členom fascio predtým, než sa stal „fašistom“. Táto idea mužov, ktorí sformujú skupinu a tak zväčšia svoju moc bola výrečne vysvetlená opicou Caeasarom vo filme „Zrodenie planéty opíc“ ( 2011), ktorý zlomí prút a potom zozbiera zväzok, pritom ukazuje svojim väzneným druhom, že ho neprelomí so slovami: „Opica sama… slabá… opice spolu… silné.“

Fasces symbolizujú spojených mužov spolu so sekerou, pripravených na akciu, vystavujúcich sa násiliu – či niečomu obdobnému. Fasces sú varovaním, sľubom odplaty. V knihe „Cesta mužov“ som napísal, že „cesta mužov je cestou gangu“. Prapôvodná maskulinita má svoje korene v praktickom, taktickom étose gangu mužov, ktorí bojujú o prežitie a triumfujú nad vonkajšími silami.

Z tejto perspektívy nazerám na fasces ako na „univerzálny znak gangu“. Symbolizujú lepšie, ako akýkoľvek iný symbol, na ktorý si môžem spomenúť, moment, kedy muži spoja svoje osudy a postavia sa proti prírode, proti ďalším mužom, proti… svetu. Fasces predstavujú genézu „nás“, „nášho tímu“,„našej kultúry“, „našej cti“ – vznik kolektívnej identity. Symbolizujú moment, kedy sa vojna všetkých proti všetkým stala vojnou mužov proti mužom, „nás“ proti „nim“. Fasces symbolizujú moment, kedy muži vytvorili poriadok z chaosu. Táto čistá, prvotná mužnosť môže byť pochopená iba za prítomnosti napätia. Môže sa vytvoriť z chaosu ako reakcia na externé sily. Odtiaľ postupne dospieva, tvaruje sa podľa doby do kultúry cti a z kultúry – ktorá je kombináciou kolektívnej histórie a zvyklostí, ktoré charakterizujú identitu národov – sa z nej stáva tradícia.

Všetko čo vnímam ako dobré a hodné zachovania v prípade mužov a maskulinity prosperuje v tejto kultúrne optimálnej zóne medzi čistotou vojnového gangu a rozmaznanou, spolčujúcou sa nemravnosťou na obchode založených kultúrach.

Keďže niet už viac neprebádaných území a ochrana priestoru – dokonca i vo fantázii – bude umožnená iba ako oklieštený byrokratický projekt – moderné, zženštilé, buržoázne štáty „prvého sveta“ nie sú dlhšie schopné vytvoriť novú kultúru cti. Nové, čisto bojovné gangy môžu povstať v anarchistickej opozícii voči skorumpovaným, feministickým, anti-kmeňovým, zdegradovaným inštitúciam zavedeného poriadku. Mužnosť môže byť znovuzrodená zničením ich budúcnosti a vytvorením budúcnosti pre nové a znovuzrodené kmene mužov. Je príliš neskoro pre konzervativizmus. Pre väčšinu mužov zostávajú iba okupované štruktúry a prázdne gestá. Cesta mužov môže byť znovuobjavená v temnote a chaose.

Ur-fašizmus je zdrojom kultúry cti a autentickej patriarchálnej tradície.

Ur-fašizmus je odpoveďou na anarchiu.

Politická pozícia mojej knihy „Cesta mužov“ je „anarcho-fašistická“.

Tento anarcho-fašizmus nie je koncom, ale dychtí po svojom novom začiatku.

O autorovi:
Jack Donovan je americký pravicový autor známy najmä pre svoju kritiku feminizmu a gay kultúry ( napriek tomu, že je sám homosexuál). Vo svojich prácach sa tiež výrazne venuje otázkám maskulinuty. V súčasnosti je prispievateľom pre alternatívne a krajne pravicové weby ako AlternativeRight.com, Counter Currents, Radix journal a anti-feministický blog The Spearhead.

Preklad: Aman, www.protiprudu.org
Autor: Jack Donovan

O Roland Edvardsen

Pridaj komentár