Domov / Hlavná strana / Analýza / Americká „hra“ s vojnami a intervenciami

Americká „hra“ s vojnami a intervenciami

afghanistanPrinajmenšom od konca druhej svetovej vojny USA priamo aj nepriamo podporujú, pomáhajú, financujú a trénujú bojové milície a skupiny v rôznych oblastiach sveta, aby podporili svoje vlastné záujmy. Avšak iróniou tejto politiky je, že vo väčšine prípadov USA nakoniec bojovali v mene nastolenia mieru proti týmto ničivým silám. História je plná takýchto príkladov. Ako „jediná“ superveľmoc sveta v skutočnosti bojuje vo vojne o svoje vlastné prežitie – to znamená, aby prežila ako „jediná“ superveľmoc. Ako taká si nie len „vymýšľa“ nepriateľov, ale tiež aj dôvody na boj proti nim. Pozrime sa na niektoré z týchto „vymyslených“ vojen.

História dáva mnoho príkladov na odôvodnenie tohto tvrdenia. Napríklad, vznik Talibanu je najmä výsledkom zapojenia CIA do sovietsko-afganskej vojny. CIA nie len že poskytla všetko možné financovanie, ale tiež založila tábory pozdĺž pakistansko-afganskej hranice, ktoré sa hojne využívali na cvičenie ľudí vedúcich „džihád“ proti Sovietskemu zväzu. A fakt, že Američania s radosťou rozširujú informácie o rôznych aspektoch tejto vojny vo forme hollywoodskych filmov, ukazuje rozsah tvrdenia, ktorého sa nám od USA verejne dostalo vo vzťahu k podpore Talibanu, keď boli oslavovaní a velebení ako „obrancovia slobodného sveta“. Vzhľadom k tomu teraz vyzerá priamo úžasne, ako sa neskôr ten istý Taliban premenil na nepriateľa a zatiahol USA do najdlhšej vojny ich histórie.

Tento fundamentálny prechod nemôže vysvetliť nič okrem faktu, že USA najprv potrebovali Taliban, aby ho využili proti svojmu súperovi zo studenej vojny a potom ako zámienku, aby mohli ísť do vojny, použili odmietnutie Talibanu nechať USA voľnú ruku na vybudovanie ropných a plynových potrubí zo Strednej Ázie do Indického oceána. Sila, ktorú USA najprv „hrdo“ vytvorili, sa teraz premenila na najzhubnejšieho nepriateľa sveta – vojnu proti „terorizmu“. Inými slovami, najdôležitejší dôvod tejto najdlhšej vojny nie je nič iné, než skupina bojovníkov, ktorú vytvorili samotné USA.

Na druhej strane si mohli USA „vymyslieť“ akýkoľvek dôvod pre zahájenie útoku na Afganistan, aj keby Taliban neodmietol prijať americké plány; napokon, rozsiahla militarizácia celého regiónu okolo Afganistanu bola a stále je jedným z kardinálnych politických cieľov americkej veľkej stratégie dvadsiateho prvého storočia. Fakt, že USA chceli militarizovať celý región, aby kontrolovali toky energie plynúce týmto územím do mnohých častí sveta, sa stáva celkom evidentný, keď sa pozrieme na samotné umiestnenie kľúčových vojenských základní USA v Afganistane. Všetky z kľúčových základní boli vybudované na navrhnutej trase potrubia TAPI.

Podobný druh udalostí sa odohral v Afrike, kde USA najprv podporovali „rebelov“, aby bojovali proti Kadáfího režimu v Líbyi a potom tí istí „rebeli“ začali ohrozovať záujmy USA a ich spojencov v Afrike, konkrétne v Mali – teda, Francúzskom vedený útok na Mali v roku 2013. V protiklade s oficiálnou rozprávkou propagandistov z USA a ich spojencov boli „teroristi“ v Mali až do doby spred pár mesiacov pôvodne americkými spojencami v prvej línii v Líbyi.

Fakticky, podľa niektorých veľmi dôveryhodných zverejnených materiálov v Západných médiách, je militarizácia v Mali priamym výsledkom politiky USA a ich spojencov. Napríklad Jeremy Kennan (profesor na Londýnskej univerzite) informoval v jednom zo svojich článkov o tieňových väzbách, ktoré spájajú „fundamentalistické sily“ naprieč Severnou Afrikou po Alžírsko, USA a štáty zálivu. Fakty prezentované v ďalších takýchto správach ukazujú, že katastrofa, ktorá sa teraz odohráva v Mali (tak isto ako v celej Afrike) je v podstate nevyhnutným výsledkom toho, akým spôsobom bola globálna vojna proti teroru zasadená do Sahary Spojenými štátmi – v spolupráci s operatívcami alžírskej rozviedky prinajmenšom od roku 2002.

Podľa správy z New York Times, ktorá odkrýva pravdu o prítomnosti Al-Káidy v Islamskom Magrebe (AKIM) v Mali, je väčšina nestability v Mali priamym výsledkom intervencie USA a NATO v Líbyi. Správa zdôrazňuje veľmi dôležitý fakt mechanizmov geopolitiky USA. Podľa spomínanej správy to boli (podporovaní USA) „ťažko vyzbrojení, v boji zocelení islamistickí bojovníci, ktorí sa vrátili z boja v Líbyi a hrali úlohu katalyzátora pri kolapse centrálnej vlády v Mali.“ Podobne, podľa správy z Guardianu, Al-Káida ako taká v Mali neexistuje. Fakticky, takzvaná AKIM je následníkom alžírskej islamistickej skupiny (produktu alžírskej občianskej vojny), ktorá len používa značku „Al-Káida“ a ktorú Západ ďalej zneužíva na propagandu. Túto militantnú skupinu rozbili alžírske autority a väčšina jej vedenia je fakticky alžírskej národnosti. A teraz, po vyhodení z Mali, opäť spochybňujú alžírsku vládu.

Faktom je, že to nebola AKIM, ani Tuarégovia, ale Američanmi vycvičení vojenskí dôstojníci malijskej armády, ktorí v skutočnosti zvrhli malijskú vládu, pretože tá nebola schopná riešiť problém s Tuarégmi, čo viedlo k nestabilite a nakoniec k intervencii Západu. Takzvané zbehnutie malijskej armády sa tiež dá vysvetliť s odkazom na Američanmi vedenú intervenciu do Líbye, keď berieme do úvahy fakt, že Tuarégovia – ktorí tradične pochádzali z Mali – vytvorili veľkú časť jeho armády, a keď bol Kadáfí odstavený od moci, vrátili sa do svojej domoviny a pripojili sa k miestnemu ozbrojenému odporu. Takže intervencia v Líbyi urýchlila malijskú krízu, pričom tá bola následkom tej líbyjskej, ako neskôr uznal samotný britský minister zahraničia William Hague.

Teraz sa pozrime na krízu, ktorá pokračuje v Iraku. Rovnako ako v líbyjsko-malijskom prípade, kríza v Iraku hlboko súvisí – bez ohľadu na vlastnú dlhú vojnu USA v Iraku – so širším regionálnym problémom. Fenomén ISIS, ktorý zámerne „vytvorilo“ USA spolu so spojencami na Strednom Východe, sa teraz náhle stal darebákom znamenajúcim veľkú „hrozbu“ pre USA a ich spojenecké kráľovstvá. Avšak, pohľad na okolnosti predchádzajúce vzniku ISIS v súčasnej podobe by stačil na to, aby ukázal, že ISIS je tiež, tak ako afganský Taliban a bojovníci v Líbyi a Mali, „dieťaťom“ americkej geopolitiky.

Je trpkou iróniou, že až donedávna boli rebeli z Islamského štátu oslavovaní a ohlasovaní Západom ako sýrski „opoziční bojovníci za slobodu“ určení k „obnoveniu demokracie“ a zosadeniu „brutálnej“ vlády Bašara al-Assada. Dôkazy predstavené a zozbierané istými zdrojmi izraelskej rozviedky dostatočne odhalili to, že mnoho amerických spojencov na Strednom Východe sa zúčastnilo na nábore, výcviku a financovaní „džihádistov“ ISIS; a títo bojovníci ISIS, popri fronte Al-Nusrá, boli predtým pilierom Západnej stratégie na porazenie sýrskej armády na bojisku. Podľa správy z London’s Daily Express, najdôležitejší zdroj financovania ISIS až doteraz, bola podpora pochádzajúca zo štátov zálivu, hlavne Saudskej Arábie, ale tiež Kataru, Kuvajtu a Spojených arabských emirátov. Je celkom prekvapujúce poznanie, že i takéto správy nespomínajú úlohu USA pri posielaní tejto podpory.

Kríza v Iraku nepochybne vydláždila cestu pre americkú intervenciu; avšak, toto nie je koniec príbehu. Ako súčasť svojej obľúbenej „hry“ s vojnami USA opäť podporujú saudskú vládu pri vytváraní ďalšej džihádistickej organizácie, aby čelili ISISu v Iraku a Sýrii. Ako súčasť pochopenia dosiahnutého medzi Saudskou Arábiou a USA bude Saudská Arábia hostiť výcvikové zariadenie pre tisíce sýrskych rebelských bojovníkov, ktorí bojujú proti Islamskému štátu aj režimu prezidenta Bašara al-Assada. Jednoducho povedané, hlavní architekti ISIS teraz prichádzajú, aby zatajili svoje skutočné zámery a účely s niečím novým, čo by im pomohlo naveky zachovať chaos, aby udržali svoj vlastný monopol nad ropou v oblasti. Spojenci z Európy, práve pre zabezpečenie hladkej dodávky ropy, podporujú každý krok navrhnutý USA a Saudskou Arábiou.

Hoci sa všetky tieto akcie dejú pod vlajkou „globálnej vojny proti terorizmu“, USA nemajú za cieľ zamerať sa na teroristické brigády ISIS, ktoré sú systematicky integrované Západnými špeciálnymi jednotkami a operatívcami rozviedky. Fakticky, jedinú zmysluplnú a efektívnu kampaň proti teroristom z ISIS vedie samotná sýrska armáda, ktorá je taktiež cieľom americkej geopolitiky.

Vzhľadom k tomu, že USA a ich spojenci sú pri kormidle ISIS aj po tom, ako ISIS okupuje obrovskú plochu územia, stáva sa celkom očividné, že skutočný účel tejto pokračujúcej „hry“ s vojnou je neprestajná destabilizácia Iraku a Sýrie, tak ako ostatných možných cieľov, ako je Irán. „Sunitský“ vzhľad ISIS je dostatočný na to, aby sme pochopili, že po Iraku a Sýrii – dvoch „šiitskych“ štátoch na Strednom Východe – by ďalším cieľom mohol byť Irán; a preto vláda Izraela ani neodporovala expanzii ISIS.

Také „hry“ s vojnou sa nevedú a nikdy neviedli za nastolenie „mieru“, ako tvrdia takzvané „demokratické“ USA a Západ; ich skutočným cieľom je skôr eliminovať všetky sily, ktoré im stoja v ceste za udržanie svojej hegemónie vo svete. Od Ázie pod Afriku majú „hry“ s vojnami viesť k jednému výsledku: nespochybniteľnej politicko-ekonomickej a vojenskej nadradenosti USA a ich spojencov. V tejto „hre“ nenachádzajú „humánne úvahy“ akékoľvek rozumné miesto. Rétorika „mieru a rozvoja“ je len pre davy, ktoré ju majú stráviť, aby uverili, že vojna „ukončí všetky vojny“. Toto však zostáva len mýtom, keď prichádza rad na základné skutočnosti, kde každá „vojna proti terorizmu“ zasieva semená novej „vojny“.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Salman Rafi Šejk, New Eastern Outlook

O ::prop

Pridaj komentár