Domov / Hlavná strana / Spoločnosť / Ako v skutočnosti vyzerajú multikultúrne krajiny

Ako v skutočnosti vyzerajú multikultúrne krajiny

Často nám hovoria, že etnická rozmanitosť je sila. Keby to tak bolo, očakávali by sme, že etnicky rozmanité krajiny sú rôznym spôsobom lepšie než etnicky homogénne. Pozrime sa teda na to, aké presné je toto očakávanie.

Aby som sa na túto otázku pozrel empiricky, použil som údaje o očakávanej priemernej dĺžke života, spokojnosti so životom a národným zdravím zo správy o šťastí vo svete z roku 2016 a údaje o etnickej diverzite zo štúdie Alesinu a kol. (2003). V pojmovej rovine je etnická diverzita definovaná ako pravdepodobnosť, že dvaja náhodne vybraní ľudia z národa nie sú z rovnakej etnickej skupiny.

Ako sa ukazuje, čím je národ etnicky rozmanitejší, tým menej šťastné je jeho obyvateľstvo. Korelácia medzi diverzitou a národnou spokojnosťou so životom naprieč 129 národmi je -40, čo je podľa konvenčných štandardov stredne silná negatívna korelácia.

Etnicky rozmanité národy sú často chudobnejšie. Korelácia medzi diverzitou a národným bohatstvom naprieč 129 národmi je -55, čo je silná negatívna korelácia.

Napokon tu máme zdravie. Čím je národ rozmanitejší, tým je očakávaná priemerná dĺžka života nižšia. Korelácia medzi diverzitou a očakávanou priemernou dĺžkou života naprieč 130 národmi je -66, čo je veľmi silná negatívna korelácia. (Údaje o očakávanej priemernej dĺžke života pochádzali, na rozdiel od údajov o spokojnosti so životom či bohatstvom, z ešte jednej krajiny navyše.)

Rozmanité národy sú často menej zdravé, menej šťastné a menej bohaté než homogénne. Samozrejme, sú to len korelácie, ale korelácie sú dokladom (hoci nie dôkazom) kauzálneho vzťahu. Tu je stručný opis jednej prijateľnej hypotézy, prečo tieto premenné spolu súvisia, ktorý má podporné dôkazy z rôznych štúdií:

Experimentálne, dĺžkové a korelačné dôkazy ukazujú, že etnická rozmanitosť škodí spôsobu, akým medzi sebou ľudia vychádzajú. Sociálny život človeka sa, naopak, považuje za kľúčový faktor toho, akí sú ľudia šťastní. To môže byť vysvetlením, prečo etnická diverzita negatívne koreluje s národnou spokojnosťou so životom.

Experimentálne a korelačné dôkazy tiež ukazujú, že etnická diverzita poškodzuje skupinovú produktivitu. Korelačné dôkazy ďalej ukazujú, že nedôvera voči ostatným, ktorú etnická diverzita vytvára, zvyšuje mieru, do akej ľudia podporujú kontrolu vlády nad ekonomikou. Obidva sú prijateľné mechanizmy, ktorými rozmanitosť môže prekážať národnému bohatstvu.
Tento pokles národného bohatstva by pre zmenu mohol tiež spôsobovať ďalší pokles národnej spokojnosti so životom.

Nemusíme predpokladať nič ďalšie, aby sme vysvetlili očakávanú priemernú dĺžku života. Národná chudoba a nešťastie nie sú pre zdravie človeka dobré, čo by mohlo vysvetliť, prečo rozmanitosť negatívne koreluje s očakávanou priemernou dĺžkou života.

Obhajcovia diverzity musia tvrdiť, že tieto korelácie sú nejakým spôsobom zavádzajúce a musia pre ne predložiť presvedčivejšie vysvetlenie, než aké tu uvádzam, aby mali presvedčivé argumenty, prečo by sa náš (alebo váš) národ mal stať rozmanitejším.

Samozrejme, že nebudú takto argumentovať. Namiesto toho sa pokúsia umlčať racionálnu diskusiu nariekaním o rasizme. Ale na faktoch nezáleží, pokiaľ ich liberáli nazývajú rasistickými, a faktom je, že diverzita vyzerá skôr ako slabosť národa, než jeho sila.

Poznámka prekladateľa: článok je z novembra 2016, ale rovnako aktuálny je aj dnes.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Ryan Faulk

O ::prop

3 komentáre

  1. Zaujímavé by bolo zmerať ochotu bojovať za kultúru vs multi-kultúru nežoldnierskym spôsobom, teda iba tak, že vojak by dostal jedlo a výzbroj…. . Je to síce nefér porovnanie, lebo základom multikultúrnej armády sú viac žoldáci ako národne uvedomelí vojaci, ale rozdiel je asi taký ako rozdiel medzi rímskym vojskom v rannej republike verzus rímski vojaci za cisárstva.

  2. Multikultúrne obohatenie. Ľudia už mají plné zuby politickej korektnosti a multikulturalismu. Multikulturalismus štepí spoločnosť, prináša rozbroje, násilie, konflikt a teror. A to presne asi politici chcú ,aby tým ospravedlnili vznik totalitného režimu.

    http://www.epshark.cz/clanek/160/multikulturalismus-rozbiji-zapad

  3. Šokoval ma trend priemernej dĺžky života v multikultúre a pozrel som aj Slovenskú štatistiku, dožívame sa priemerne 74-77 rokov. Samozrejme, kazíme aj štatistiku multi-kulti, lebo čo sa týka vstupných parametrov, berú sa iba oficialne údaje (t.j. Cigán/Róm hlásiaci sa za Slováka) je pre nich Slovák, teda pre nich sme etnicky diverzný iba na 25 percent, na Wikipedii straší ešte horšia anomália v podobe (80.7% Slovaks, 8.5% Hungarians, 2.0% Roma), čo sú čísla už totálne mimo, pri parametre Roma je zle posadená desatinná čiarka. Teda podľa tohto sme jedna z najdlhšie dožívajúcich sa multikultúr, ale prezentujú nás ako štát s majoritnou spoločnosťou. Zrejme permanetná súťaž v spoločnosti starším ročníkom nevyhovuje, bude to podobné ako snaha nájsť dobre platené miesto po vyhadzove v 5O-tke. Sme trendová krajina pre ostané krajiny EU, ale u nás tieto procesy prenehli v dlhšom časovom merítku, avšak ekonomika nepustí a štát nám pri tomto type multikultúry čo tu máme pomaly ale iste kľaká na dno. Bolševické riešenie nevidím ako politicky možné, nacionálno-socialistické riešenie ako síce velmi pomalé, decentné a nevyhnutné, ale liberáli by s tým mohli zatočiť a v priebehu 20 rokov problém vyriešiť.

Pridaj komentár