Domov / Hlavná strana / Analýza / Ako sa vyhnúť trestnému stíhaniu za status

Ako sa vyhnúť trestnému stíhaniu za status

Množia sa prípady policajného prenasledovania za statusy. Niekto napíše politicky nekorektný status na facebook a má problémy s políciou. Istý spoluobčan bol predvolaný za tvrdú kritiku prezidenta Kisku na internete. Obdobným je aj zásah proti poslancovi Mizíkovi za údajné výroky na internete. Ako sa voči tomu brániť?

Národ sa začína búriť, prestáva veriť politikom, SMERU, médiám, vláde. Preto sa režim rozhodol perzekuovať, prenasledovať a zastrašovať politicky nekorektných občanov. Aby sa ľudia báli hovoriť svoje názory. Dokonca vznikol aj špecializovaný súd a bol schválený Žitňanskej náhubkový zákon. Novodobý hon na čarodejnice započal.

Našťastie existuje účinný návod, ako sa vyhnúť trestnému stíhaniu za nevhodný status zverejnený na sociálnej sieti. Čerpám z videa Jakuba Škrabáka „Trest za status?“. Hovorí z vlastnej skúsenosti, tiež mal takýto problém a dopadlo to v jeho prospech. Takže návod ozaj funguje.

Kontaktoval ho jeden mladý chalan, ktorého Policajný zbor SR predvolal na výsluch kvôli vyjadreniu na facebooku s tým, že toto vyjadrenie porušuje zákon. Tento mladý muž išiel na políciu vypovedať ako svedok – to je dobré znamenie. Polícia mu kládla otázky typu či je to jeho internetový profil, či výlučne on má k nemu prístupové údaje, či príspevok umiestnil na internet a podobne. Vystupoval v pozícii svedka. A priznal sa, že to je jeho profil, že výhradne len on má k nemu prístupové údaje, atď. Následne, po výpovedi ho posadili na chodbu a zavolali za 15 minút. Do ruky mu dali papier, na ktorom figuroval už ako obvinený. Priznal sa, že profil patrí jemu a tým pádom udal sám seba – priznal sa, že status na internet umiestnil on.

Vyplýva z toho nasledovné ponaučenie:

Najdôležitejšie je odmietnuť vypovedať. Chalanovi by pomohlo, ak by odmietol vypovedať. Prvé, čo polícia musí zistiť je to, komu internetový profil patrí, koho je to profil, kto k nemu má prístup. Pretože až tak môžu stotožniť osobu, ktorá závadný status publikovala a zdvihnúť trestné oznámenie. To znamená, že ak by tento mladý chalan odmietol vypovedať, vyšetrovanie potom nepokračuje. Polícia nebude vedieť komu profil na sociálnej sieti patrí nakoľko nebola nájdená osoba, ktorá sa dopustila trestného činu. A tým pádom vyšetrovanie končí. Jednoducho by nenašli toho, kto to dal na internet.
Hlavne sa nedajte nachytať a nepriznajte sa, že je to Váš nick, že len vy máte prihlasovacie údaje, že ste to zverejnili.

Človek môže argumentovať, že sa dá zistiť IP adresa počítača, z ktorého bol protizákonný príspevok vložený. Áno, to vám potvrdí každý počítačový expert. Lenže je problém stotožniť osobu, ktorá použila počítať na vloženie nevhodného príspevku na internet. Ľudia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti môžu mať prihlasovacie údaje, aj keď je to váš profil. Vlastne ich môže získať ktokoľvek a umiestniť na internet niečo bez vášho vedomia. Čiže čo sa týka internetu, je malá vystopovateľnosť aká osoba podľa zákona, resp. podľa vyšetrovateľa umiestnila závadný text.

Stali sa prípady, keď sa polícia vyhrážala, že v tomto prípade musíte vypovedať a svedka či obžalovaného zastrašovala nesprávne interpretovanými zákonmi. Niektorých takto dotlačila k výpovedi.

Nie, vy nemusíte vypovedať. Právo nevypovedať má každá osoba, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho konania. Je jedno, aký štatút zatiaľ má. Podozrivý, svedok i obvinený majú právo odoprieť výpoveď. To polícia musí dokázať, že občan porušil zákon a nie naopak – občan nemusí dokázať, že zákon neporušil.

Policajti sa ale často pýtajú osoby, ktorá nechce vypovedať na dôvod odmietnutia. Často používajú „fintu“, že ak osoba odmietne vypovedať, bude automaticky považovaná za vinnú. Finta sa dá obísť tak, že po odmietnutí zdôvodnite odmietnutie vypovedať tým, že máte strach, že by ste „mohol privodiť trestné stíhanie mne, alebo mojím blízkym“. Teda odmietnete vypovedať z takéhoto dôvodu a poviete túto formulku.

V právnych poriadkoch vyspelých štátov je štandardom, že svedok má právo odoprieť výpoveď, ak by si ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Ide o zákaz inkriminácie vlastnej osoby, čo znamená, že nikoho nemožno nútiť, aby poskytoval dôkazy (teda vypovedal) proti sebe. Toto právo je historicky hlboko zakorenené, keďže vychádza už z rímskej právnej zásady „nemo tenetur se ipsum prodere“.

Toto právo je možné využiť aj vo vzťahu k blízkej osobe. Môžete teda odmietnuť vypovedať aj z dôvodu, že prístupové údaje mohol mať v domácnosti niekto blízky a nechcete privodiť trestné konanie blízkym.

Takisto každý iný blízky a člen domácnosti má právo odoprieť výpoveď. A vyšetrovanie končí. Je to dôležité, pretože občas predvolajú niekoho z rodiny – brata, sestru, mamu.
Veď napokon, už pred samotným vypočúvaním vás policajt musí poučiť o vašich právach. A toto poučenie obsahuje i možnosť nevypovedať. Často sa ale stáva, že človek v strese toto v poučení prehliadne, prípadne, že policajti osobu pred výpoveďou ani nepoučia. Niekedy občana poučia slovne, inokedy dajú podpísať papier, že bol poučený. Laik sa v tom častokrát stratí.

Škrabák rozhodne neodporúča ísť s policajtmi do debaty. Nachytajú vás na maličkostiach a môžu vás zavádzať. Vedia to spraviť veľmi ľahko, tak sa netreba hrať na frajera a radšej odmietnuť vypovedať.

Dobré znamenie je, keď vás predvolajú ako svedka, lebo nemajú žiadne dôkazy, že ste to tam dali priamo vy. Keď odmietnete vypovedať, nemajú koho obviniť a vyšetrovanie končí.

Môžu vás však predvolať aj ako obžalovaného, čo znamená, že majú nejaké dôkazy o tom, kto to zverejnil. V tomto prípade je takisto najlepšie odmietnuť vypovedať.

Po vypočutí, či už ako svedok, ale predovšetkým ako obžalovaný, je vhodné kontaktovať právnika. Či už niekoho z rodiny, alebo komerčného právnika. Pre prípad, že vyšetrovanie by pokračovalo ďalej. Čiže kontaktovať právnika a pripraviť si ďalšiu výpoveď a malo by to byť v poriadku.

Takže fakt najdôležitejšia vec je odmietnuť vypovedať. Jedine takouto cestou sa dá vyhnúť trestnému stíhaniu za status na sociálnej siete.

Návod nie je navádzanie na klamstvo, ale informovanie o právach a zákonných možnostiach, ktoré môže využiť každý občan.

Poznámka: Text je štylisticky upraveným prepisom z videa od Jakuba Hromoslava Škrabáka „Trest za status?“. Zároveň som pridal doplňujúce informácie získané z emailovej komunikácie s pánom Škrabákom a z naštudovania príslušných paragrafov.

Video Jakuba Hromoslava Škrabáka:

Autor: Michal, www.protiprudu.org

O ::prop

25 komentárov

  1. Výborný poučný článok.

  2. že by ste „mohol privodiť trestné stíhanie mne, alebo mojím blízkym“. Teda odmietnete vypovedať z takéhoto dôvodu a poviete túto formulku. //// A nie je toto nepriame priznanie?

    • Policajti to tak môžu brať, ale žalovať ťa za to nemôžu. A o to ide…

      • Gabriel Leckesi

        Vsetko pekne napisane,len sa zabudlo na jednu dolezitu malickost..a sice,ze Zitnanska zmenila trestny zakon- ak vas predvolaju ako obzalovaneho,ste automaticky vinny..uz nie vysetrovatel a policia vam musi dokazat vinu,ale ste to VY,kto musi dokazat svoju nevinu..ak odmietnete vypovedat,automaticky vas mozu zadrzat ako vinneho do vytycenia sudneho pojednavania,pretoze odmietnutim vypovedat ste nepreukazali svoju nevinu,ale nepriamo ste sa priznali..tych moznosti,ze ako vas zavriet je potom podla novelizovaneho trestneho zakonnika viac..bohuzial..

        • „ak vas predvolaju ako obzalovaneho,ste automaticky vinny.“

          To je nezmysel, takto to nemožno podávať, v tom to nie je. Prezumpcia viny sa samozrejme nezmenila – čo sa zmenilo, to je množstvo nových trestných činov a to, že trestnosť posudzuje nie sudca, ale „experti v nedfinovatelnom bahne ideologickej korektnosti.
          Kvôli tomu je súčasný systém úplne explicitne už v oblasti totality a prenasledovania politických odporcov (on taký bol aj predtým, len na tom tak nebazírovali).

          Treba si ale uvedomiť, že aj v ich systéme sa dá brániť a aj vôľa ich ľudí je obmedzená (okrem niektorých zarytých židov) – takže brániť sa vždy dá a netreba sa až tak báť. Treba sledovať konkrétnu situáciu a reagovať na ňu. A treba byť opatrný, nedávať im ľahkú šancu. Ak niekto píše na FB zbytočnosti pod svojím menom – tak nech sa nečuduje, že z neho spravia obetného baránka.
          Na druhej strane … podobní naivní blázni a reakcie systému na nich vyhovujú aj nám.

    • Absolutne nie. Uz som kedysi davnejsie takto postupoval a nic mi nemohli. Zacali potom hry na dobreho a zleho policajta, aj rozne ine finty ako ma prinutit hovorit. A ja som stale opakoval vetu „podla par. 100 mam pravo odmietnut vypovedat ak by som tym mohol privodit trestne stihane sebe, alebo blizkej osobe“ nakoniec to vzdali, kedze to bolo jedine co som im opakoval stale dookola. Podotykam, ten paragraf 100 je to v cechach. U nas neviem ktory to je.

    • Ľudsky to policajti tak pochopia, ale z hľadiska práva je to v úplnom poriadku. Nikto nie je povinný vypovedať proti sebe alebo svojím blízkym.

    • Už som si to overil.

      301
      ZÁKON
      z 24. mája 2005
      TRESTNÝ PORIADOK

      Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

      § 130 – Právo svedka odoprieť výpoveď

      (1) Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

      (2) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

      http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-301

  3. Dobrý článek, jen je třeba říci rodině aby u svědecké výpovědi uvedla, že bud odmítá výpověď, nebo že nic neví. protože i když zjistí IP adresu počítače, tak v žádném případě nemůžou určit osobu, která seděla za tím pc a ťukala to do klávesnice, to by museli vyšetřovatelé mu stát za zádama a na vlastní oči vidět, jakto ten obžalovaný do toho pc vkládá. A to jaksi není možné, že…:-)….Takže – v případě internetu absolutně bez šance…..Základ je nenechat se nachytat a nepodlehnout nejrůznějším výhružkám, které jsou navíc nezákonné a jsou důvodem k podání stížnosti na vyšetřujícího pro porušení zákona a pro procesní pochybení !

  4. Možno to niekto nepochopí správne, ale reakciu na tento typ článku si odpustiť nemôžem. Svojim spôsobom môže byť zábavné a poučné poukazovať na totalitné metódy demokratúry, stať sa internetovým hrdinom, alebo martýrom za politické presvedčenie. V konečnom dôsledku to ale pramálo vyrieši, naopak sa všetko len sprísňuje. Keby som bol presvedčený o tom, že demokracia je naozaj ideálnym politickým zriadením, bojoval by som za ňu všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré by neboli v rozpore s jej podstatou. V rovine pozorovateľa mám ale pocit, že sa tu slovíčkarením, slobodou slova a súvisiacimi paragrafmi oháňajú ľudia, ktorí zväčša pravdepodobne považujú demokraciu za prežitok, ktorý zlyhal. Preto si myslím, že legitimita názorov, ktoré by túto moju domnienku podporili, sa dá budovať aj bez neustáleho opakovania zaklínadiel, ako sú „sloboda slova“, „sloboda prejavu“ apod. Samozrejme existujú určité právne mantinely, v ktorých je nutné manévrovať, pokiaľ dotyčný neusúdil, že je schopný dosiahnuť väčší efekt spoza mreží. Pre priemerne inteligentného jedinca s chuťou študovať a vzdelávať sa, so základmi slušného správania sa a vyjadrovania, nemôže byť problém povedať niečo pozitívne na adresu Adolfa Hitlera, alebo niečo na negatívne na adresu Andreja Kisku. A keďže vlastný názor si budujeme na základe rôznych zdrojov, vieme ich prípadnému zvedavovi ponúknuť. Naopak, ak sa niekto rozhodne polemizovať o pre súčasný establšment tak zásadnej téme, akou je napr. Holokaust, nemôže sa spoliehať na to, že z toho nejakým právnickým zakínadlom „vykľučkuje“. Je každého osobným rozhodnutím, akú formu nesúhlasu zvolí, ale rovný chlap vie niesť aj dôsledky svojho konania.

    • Rovný chlap budem vtedy, keď bude rovný zákon a jeho výkonná moc. Toľko.
      A ešte – sloboda slova je základné právo nezávislé od demokracie – spôsobu správy spoločnosti. Sloboda slova môže krásne prekvitať aj za absolutizmu.

    • “ V rovine pozorovateľa mám ale pocit, že sa tu slovíčkarením, slobodou slova a súvisiacimi paragrafmi oháňajú ľudia, ktorí zväčša pravdepodobne považujú demokraciu za prežitok, ktorý zlyhal. Preto si myslím, že legitimita názorov, ktoré by túto moju domnienku podporili, sa dá budovať aj bez neustáleho opakovania zaklínadiel, ako sú „sloboda slova“, „sloboda prejavu“ apod.“

      Rád používam tie liberálno demokratické formulky. Nacionalisti – rovnako ako to robia moslimovia a neomarxisti – by mali využiť všetky možnosti a všetok priestor, ktorý im demokracia poskytuje. Mali by sa ju naučiť využívať a hovoriť tie formulky. Stačí to na fungovanie v demokratickom systéme a na získanie moci. Takisto nacionalisti by mali spraviť svoj vlastný pochod inštitúciami, rovnako ako neomarxisti na západe a Gulen na blízkom východe. Jednoducho pretože to funguje.

      Ak v minulom storočí nacionalisti prevzali boľševické organizačné stratégie a taktiku, v súčasnosti by mali kopírovať liberálov a neomarxistov.

      • V tvojom príspevku nachádzam sympatické myšlienky. Súhlasím s tým, že jedným zo základných bolestí akejkoľvek revolty je chorobná fixácia na dodmy a paradigmi z minulosti a s tým spojenú neschopnosť progresívne zakomponovať do nich moderné-odolné prvky. V kontexte vnímam neschopnosť neschopných nielen v tomto. Nemôžeš chcieť aby sa ľudia učili používať formulky, ktorým nerozumejú, alebo si ich zamieňajú. Jednoducho preto, lebo sú produktom konzumu a necítia vnútornú potrebu osobného rastu, hybnú silu, ktorá sa nedá naučiť. Tvoj „pochod inštitúciami“ je preto utópiou, ktorá v minulosti zafungovala nielen, ale najmä preto, že sa stretlo viacero faktorov vo vhodný moment. Úspech tvojej stratégie je relatívny do takej miery, aký je relatívny úspech Wildersa, LePenovej, Orbána apod. Bez ohľadu na prienik ich filozofie a tej tvojej.

    • napisal si to skvele, ale aj tak som velmi neporozumel rieseniu ake navrhujes… co teda ma robit „rovny chlap“ v momentalnej situacii? tvarit sa navonok, ze nedebata o niektorych nemenovanych veciach je v poriadku, ale zaroven si mysliet, ze to v poriadku nie je? chovanie rovneho chlapa by mozno malo inklinovat k statiu si za svojim za kazdych okolnosti, ale ono to nestoji za to takyto risk! kedze zijeme v dobe akej zijeme tak tazko si stat za svojim v temach, na ktore je momentalny rezim precitlivny a perzekuuje ludi uz za vyjadrenie nazoru… nie cinu, ale nazoru!. vsetci vieme ake to su tie nemenovane temy, o ktorych sa slobodne zosiroka nerozprava, jedine tak v krcme. riesenie ako to zmenit je myslim ze jedine zmena tohto rezimu, inak je clovek nuteny na verejnosti hovorit nieco ine co si v skutocnosti mysli pretoze nikomu sa nechce za taku malichernost ako je nazor skoncit v zalari, a to ani tomu rovnemu chlapovi.

      • Dušan, v podstate si vystihol to, čo si myslím aj ja. Predstava o rôznych „slobodách“, ich vývoj po súčasný stav a naše predstavy, sa zrejme v mnohom značne rozchádzajú. Určite poznáš bájku o žabe a variacej sa vode a toto je presne ten prípad. Nechali sme dospieť spoločenské nálady a na nich nadväzujúce právne normy presne tam, kde sme nechceli. To považujem za kolektívnu vinu, aj keď by som našiel zopár konkrétnych mien s levím podielom. Kolektívna vina, je slovné spojenie, ktoré dnes poznáme hlavne vďaka užšej súvislosti s WW2 a treba priznať, že sa dá efektívne zneužiť. Ja som skôr za priznanie sa ku kolektívnej vine za vývoj po 89´tom a vyvodenie dôsledkov. Žiadny demokrat v pravom zmysle slova dnes nemôže súhlasiť s tvrdením, že žije v právnom štáte. Okrem toho časť Slovákov stále nemá dôveru v demokraciu ako takú, z dôvodov politického presvedčenia. Táto nemalá množina nespokojencov je na akýkoľvek žalár priveľká. Čiže jedno riešenie, ktoré je podľa mňa jediné „konečné“, je žiť a konať v zmysle svojho najúprimnejšieho presvedčenia, vedomí si dôsledkov. Z minulosti poznáme príklady, kedy táto obeta mala nemalý zmysel na zmenu spoločnoských nálad. Odporúčam naštudovať napr. históriu Železnej gardy v Rumunsku. To druhé riešenie je byť opatrný v tom, čo rozprávaš, píšeš, naštudovať si zákony, báť sa si niečo obliecť, obuť, či niekde sa s niekým stretnúť. Žiť v neustálom strachu o seba a svojich blízkych a na smrteľnej posteli si pomyslieť, že si svoju šancu nevyužil. Stále však tvrdím, že sa nemáme tak zle, aby sme sa nemohli mať horšie. A to je jediná nádej pre ľudí, ktorí chcú niečo zmeniť. Pretože kým budeme mať relatívne pohodlie, nebude dostatočná vôľa na zmenu. A to neplatí len pre Slovensko…

  5. Ďalšia vec je, že pri výsluchu nemusíte odpovedať na každú otázku. Vždy môžete povedať, že odmietate odpovedať na otázku, pretože odpoveďou by ste mohli privodiť trestné konanie blízkej osobe (zaklínadlo čo ešte funguje). Po tretie, nie je dobré ísť vypovedať sám. Advokát je síce dobrá osoba, ale drahá. Treba tam ísť s niekým, kto vie prerušiť vašu výpoveď. Proti policajtovi ak vypovedáte prvýkrát v živote a nie je to váš kamarát, sám nemáte šancu. Určite najlepšie je nevypovedať.
    Ak je policajt v strese donúti robiť chyby aj vás. Napríklad mne sa stalo, že ma donútil podpísať, že zlodej mi pri vlámaní poškodil nie dvojo ale trojo dverí, očividný nezmysel, ale donútil ma….
    Ďalej si treba uvedomiť, že vy síce ste viazaní vypovedať pravdivo alebo nijako, ale policajt vám má právo klamať a závadzať vás (napríklad, že ak nevypoviete, alebo neodpoviete budete platiť policajné výjazdy, alebo že aj tak bude proti vám vedené trestné stíhanie vo veci, atď….(jedná sa o tzv. policajné rozprávky)). Problém je, že Vás vždy môže na 24 hodín aj zatknúť, mal by mať aj dôvod, ale ten si vždy vie nájsť. V našej republike, aj keď to odporuje zákonu, vedia človeka držať aj viac ako 24 hodín.
    Posledná vec, termíny voľby, súdy atď. čo to sú za veci? Sú to samé hry, nič seriózne. Prečo? Pretože ich môžete vyhrať alebo prehrať.

  6. toto je absolútne hrozné a nepochopiteľné, za toto som štrngala na námestí? Aby som sa bála napísať, čo si myslím?

    • Myslíte, že aj normálni Ukrajinci znechutení obrovskou korupciou na Majdane chceli to, čo tam majú teraz? Problém súčastných spoločností je v schponosti adaptácie na zmeny a v evolúcii, revolúcia (najmä ak vám ju robia zahraničnými agentami podchytení študenti v role užitočných idiotov) väčšinou pošle spoločnosť dozadu o 30 až 50 rokov. Súčastná naša globálna aj lokálna verchuška nevie adekvátne riešiť problémy a ľudia si to už všimli, oni tiež, vedia už, že my to už vieme, tak sa bránia zmenám ako sa len môžu. Najjednoduchšie je nás poslať teda tých 30-50 rokov dozadu. Musíte si pri tom uvedomiť, že oni sú NAŠI politici, NAŠI oligarchovia a lepších nemáme. Cudzí sa k nám budú chovať iba horšie, iba ako k číslam. Je rozmuné ich tlačiť do výkonu a nie do kompletnej organizačnej zmeny. Môžete porovnať Rusko a Čínu, jedni robili revolúciu, druhí evolúciu. Aj tak sa to nedá porovnať s ohľadom na surovinové a ľudské zdroje, ale ak by mala byť revolúcia na Tiananmen úspešná, tak by sa to tam mohlo s vysokou pravdepodobnosťou zvrhnúť aj na občiansku vojnu.

  7. Je nutné si uvedomiť pri tomto, že justícia má modelový problém. Ak páchajú zločin (vraždia) dve identické jednovaječné dvojčatá a hádžu vraždu jedno na druhé a dôkazy jednoznačne identifikujú, že vrah bol len jeden, pričom výpoveďami sa nedajú vyvrátiť pochybnosti o tom, ktoré z nich vraždilo, sú obe voľné. Nemôžeme zašiť obe naraz. Je to kastrofálne z pohľadu ochrany spoločnosti, poznať vraha s pravdepodobnosťou 50 percent, ale o vinníkovi v právnom štáte nesmie existovať pochybnosť. Princíp sa volá „In dubio pro reo“.

    • Dr. Harabín to tvrdí stále a stale, že Slovensko nie je právny štát. Preto považujem akúkoľvek debatu za zbytočnú. Ako čítam, to čo vydáva Žitňanská nie sú zákony, ale porno. Chvejem sa hrúzou, keď čítam, čo sa stalo z krajiny, kde som sa narodil. Dokonca si myslím, že bolševici musia blednúť závisťou, keď vidia, čo terajší ‘monarchovia’ páchajú na národe a čo oni nedokzali!
      Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, keby niekdo dal na Internet nasledujúci výrok:
      “…profesor Klassickej filologie, (univerzita Illinois) napísal, že videl potenciál budúceho náboženstva, “uctievanie Adolfa Hitlera”.
      Zrejme by ho vzali na výsluch, ale tam by tým primitívkom (akí policajti sú a vždy boli a budú), povedal:
      …ale však to nie je môj výrok,
      to povedal professor Revilo P. Oliver (Júl 7, 1908 – August 20, 1994)….
      Čo na to pani Žitňanská?

  8. Nechcem Uviest

    Alebo jednoducho – nemať facebook, a ak áno, tak pod iným menom. Viem o prípade, keď ženu, pracujúcu ako učiteľka, udal jej nadriadenému slovenský kokotko žijúci v zahraničí len preto, lebo jeden komentár tej ženy na facebooku bol viac emotívny a týkal sa násilia cigánov na šteniatkách. Kokotko tú ženu ani nepoznal, ani nebola jeho rodina, ale mala v profile uvedené pracovisko.

  9. milena svandova

    Toto je hlupost..mna policia nepoucila a musela som vypovedat a nic konkretne tam nebolo len priezvisko a to som nevedela ze ta mediatorka sa medzi tym vydala a zmenila si priezvisko aj napriek tomu ze mi dodnes dlhuje eura…

    • žiadna hlúposť. Policajti síce majú človeka pred výsluchom poučiť, no u nás – na rozdiel od napr. USA, kde sa pri takýchto zlyhaniach môžu súdny proces zabaliť – sa nič nestane. Podobne ako s rôznymi povoleniami a podobne – ak sa zabudne, tak sa dotatočne antedatuje a je to (to je moja vlastná, neveselá, skúsenosť). A nič s tým človek nespraví.
      A vypovedať človek nemusí. To, že ste, drahá pani/slečna, vypovedali, je len Vaša neznalosť zákona, a v tomto prípade len na vlastnú škodu. Ja som veselo odmietol vypovedať a mohli sa krútiť, ako chceli.

Pridaj komentár