Domov / Hlavná strana / História / Ako sa Hitler vzoprel bankárom
schacht-hitler

Ako sa Hitler vzoprel bankárom

schacht-hitlerFoto: Hitler a Hjalmar Schacht.

Mnoho ľudí s radosťou tvrdí, že Hitler bol financovaný z Wall Street a židovskými bankármi. Existuje veľa doložených dôkazov o tom, že Wall Street a židovskí bankári financovali Hitlera – aspoň na prvý pohľad. Čiastočne to bolo tak preto, že vďaka tomu bankári zbohatli (uvedené ďalej) a čiastočne sa tak dialo s cieľom kontrolovať Stalina. Avšak keď sa Nemecko oslobodilo od nadvlády bankárov, bankári rozpútali proti Nemecku svetovú vojnu.

Ak zoberieme do úvahy všetky fakty, obvinenia, že “židia financovali Hitlera” sa stávajú irelevantnými. Právnička z Los Angeles, Ellen Brownová, sa touto témou zaoberá vo svojej knihe “Dlhová pavučina” (Web Of Debt).

Keď sa Hitler dostal k moci, Nemecko bolo beznádejne zlomené. Versailleská zmluva uložila na nemecký ľud drvivé bremeno reparácií požadujúc, aby Nemecko zaplatilo vojnové náklady všetkých národov zapojených do vojny. Tieto náklady predstavovali trojnásobok hodnoty všetkého majetku v Nemecku.

Súkromní špekulanti s menou spôsobili prepad nemeckej marky, čím spôsobili jednu z najhorších inflácií v modernej dobe. Vozík plný stomiliardových bankoviek nedokázal zaplatiť ani jeden bochník chleba. Národná pokladnica bola prázdna. Bezpočet domov a fariem sa presunulo do vlastníctva špekulantov a súkromných (židmi kontrolovaných) bánk. Nemci žili v chatrčiach a hladovali.

Nič také sa nikdy predtým nestalo – totálne zničenie národnej meny, plus zlikvidovanie úspor obyvateľstva a deštrukcia obchodu. Na to naviac prišla globálna depresia. Nemecku nezostávalo nič iné, len podľahnúť dlhovému otroctvu medzinárodných bankárov (najmä židovských) až do roku 1933, keď prišiel k moci Národný socializmus. V tomto momente nemecká vláda prekazila zámery medzinárodných bankových kartelov vydaním svojich vlastných peňazí. Svetové židovstvo reagovalo vyhlásením globálneho bojkotu voči Nemecku.

Hitler začal národný úverový program a vypracoval plán verejných prác, ktorý zahŕňal kontrolu povodní, opráv verejných budov a súkromných rezidencií, výstavbu nových ciest, mostov, kanálov a prístavných zariadení. Všetky tieto práce boli hradené z peňazí, ktoré už nepochádzali od súkromných medzinárodných bankárov.

Predpokladané náklady týchto rôznych projektov boli stanovené na jednu miliardu jednotiek národnej meny. Aby to bolo možné zaplatiť, nemecká vláda (nie medzinárodní bankári) vydali zmenky, tzv. Pracovné certifikáty. Týmto spôsobom dali národní socialisti miliónom ľudí prácu a platili im Pracovnými certifikátmi.

Počas vlády národného socializmu neboli nemecké peniaze kryté zlatom (ktoré bolo vo vlastníctve medzinárodných bankárov). Bolo to v podstate potvrdenie za prácu a materiál dodané vláde. Hitler povedal: “Za každú vydanú marku sme požadovali jej ekvivalent vo forme vykonanej práce, alebo tovaru, ktorý bol vyrobený.” Vláda platila robotníkom Certifikátmi. Robotníci míňali Certifikáty na iné tovary a služby a tým vytvárali ďalšie pracovné miesta pre iných ľudí. Týmto spôsobom sa nemecký ľud dostal z dlhovej priepasti, do ktorej sa dostali vďaka medzinárodným bankárom.

Za obdobie dvoch rokov bol problém nezamestnanosti v podstate vyriešený a Nemecko bolo opäť na nohách. Malo pevnú, stabilnú menu, bez dlhov a inflácie v dobe, keď milióny ľudí v Spojených štátoch a ďalších západných krajinách (riadených medzinárodnými bankármi) boli stále bez práce. Počas piatich rokov sa Nemecko stalo z najchudobnejšej krajiny Európy najbohatšou.

Nemecku sa dokonca podarilo obnoviť medzinárodný obchod, a to aj napriek odporu medzinárodných bankárov na poskytovanie zahraničných úverov Nemecku a napriek globálnemu bojkotu priemyslu ležiaceho v rukách židovských vlastníkov. Nemecko uspelo vďaka priamemu výmennému obchodu s inými krajinami – bartrovému obchodu, ktorý dostal bankárov z hry. Nemecko rozkvitalo, pretože barterové obchody eliminovali národný dlh a obchodné deficity. (Venezuela robí to isté v súčasnosti, keď obchoduje s ropou za komodity, lekársku pomoc a pod. Preto sa bankári snažia Venezuelu vytlačiť.)

hitler-autobahnFoto: Adolf Hitler pri zahájení stavby Autobahn

Ekonomická sloboda Nemecka trvala krátko; ale zanechala za sebou niekoľko pamiatok, vrátane presláveného diaľničného systému Autobahn, prvej autostrády na svete.

Rotschildov agent Hjalmar Schacht, ktorý bol dočasne šéfom Nemeckej centrálnej banky, to zhrnul takto… Americký bankár sa vyjadril: “Dr Schacht, mali by ste prísť do Ameriky. Máme veľa peňazí a to je skutočné bankovníctvo.” Schacht odpovedal: “Vy by ste mali prísť do Berlína. Nemáme peniaze. Toto je skutočné bankovníctvo.”

(Schacht, Rothschildov agent, v skutočnosti vlastne podporoval súkromných medzinárodných bankárov proti Nemecku a bol odmenený tým, že všetky obvinenia proti nemu na Norimberskom procese boli stiahnuté.)

Táto ekonomická sloboda urobila Hitlera veľmi populárnym medzi nemeckým ľudom. Nemecko bolo zachránené z Anglickej ekonomickej teórie, ktorá hovorí, že všetky meny musia byť odvodené od zlata vlastneného súkromnými a utajovanými bankovými kartelmi – ako je Federálny rezervný systém, alebo Európska centrálna banka – miesto toho, aby boli vydané vládou v prospech ľudu.

Hlavným dôvodom, prečo sa bankári zapojili do svetovej vojny proti Nemecku bolo to, že Hitler odstavil bankárov vďaka vytvoreniu vlastných peňazí, čím oslobodil nemecký národ. Ešte horšie bolo to, že táto sloboda a prosperita sa hrozila rozšíriť aj do ďalších krajín. Hitler musel byť zastavený.

C. G. Rakovsky bol jeden zo zakladateľov sovietskeho boľševizmu a dôverný priateľ Trockého (zástupcu záujmov amerických bankárov v sovietskom Rusku – pozn. prekl.). Rakovsky bol súdený počas inscenovaných procesov v ZSSR za Stalinovej doby. Podľa Rakovského bol Hitler spočiatku financovaný medzinárodnými bankármi a to prostredníctvom ich zástupcu – Hjalmara Schachta. Bankári financovali Hitlera aby mohli kontrolovať Stalina, ktorý si uzurpoval moc od ich agenta Trockého. Potom sa stal Hitler ešte väčšou hrozbou než Stalin, keď začal tlačiť svoje vlastné peniaze. (Stalin sa dostal k moci v roku 1922, čo bolo jedenásť rokov predtým, ako sa dostal k moci Hitler.)

Ekonóm Henry C. K. Liu píše o pozoruhodnej transformácii Nemecka:

“Nacisti sa dostali k moci v roku 1933, kedy bola nemecká ekonomika v totálnom kolapse, donútená plniť devastujúce vojnové reparácie s nulovými vyhliadkami na zahraničné investície a pôžičky. Prostredníctvom nezávislej menovej politiky a verejného programu pre plnú zamestnanosť bola Tretia ríša schopná zmeniť bankrotujúce Nemecko, zbavené zámorských kolónií, na najsilnejšiu ekonomiku Európy v priebehu štyroch rokov – ešte pred tým, ako začala investovať do zbrojenia.” (Henry C. K. Liu, “Nazism and the German Economic Miracle,” Asia Times – 24. máj 2005)

V “Miliardy pre bankárov, dlhy pre ľudí” (1984) Sheldon Emry komentoval:

“Nemecko vydalo bezdlhové a bezúročné peniaze, čo znamenalo pre Nemecko prekvapivý vzostup z depresie na svetovú mocnosť v priebehu piatich rokov. Nemecká vláda financovala všetku svoju činnosť v rokoch 1935 – 1945 bez zlata a bez dlhov. Pre celý kapitalistický a komunistický svet to znamenalo nutnosť zničiť nemeckú revolúciu a priviesť Európu späť do náručia bankárov.”

Tieto skutočnosti sa dnes neobjavujú v žiadnych učebniciach, pretože židia vlastnia väčšinu vydavateľstiev. Čo sa v nich objavuje, je katastrofálna inflácia od roku 1923 vo Weimarskej republike. Dnešné učebnice používajú túto infláciu na prekrúcanie pravdy. Predstavujú radikálnu devalváciu nemeckej marky ako príklad toho, čo sa stane, pokiaľ vláda tlačí svoje vlastné peniaze miesto toho, aby si ich požičala od súkromných bankových kartelov.

V skutočnosti Weimarská finančná kríza začala nemožnými reparačnými platbami uloženými Versailleskou zmluvou. Rotschildov agent Hjalmar Schacht, ktorý bol menovým komisárom republiky, naproti tomu nechal nemeckú vládu tlačiť svoje vlastné peniaze…

“Versailleská zmluva je modelom dômyselných opatrení na hospodárske zničenie Nemecka. Nemecko nemohlo nájsť žiaden iný spôsob, ako sa udržať nad vodou, než inflačné tlačenie bankoviek.”

Schacht opakuje lži z učebníc, že Weimarská inflácia bola spôsobená tlačením vlastných peňazí. Avšak v jeho knihe “Mágia peňazí” z roku 1967 sa vykľulo šidlo z vreca odhalením, že to bola Reichsbank v SÚKROMNOM VLASTNÍCTVE a nie vo vlastníctve nemeckej vlády, ktorá pumpovala nové peniaze do ekonomiky. To znamená, že súkromná banka spôsobila Weimarskú hyperinfláciu.

Rovnako ako americký Federálny rezervný systém bola Reichsbanka pod dohľadom poverených vládnych úradníkov, ale bola prevádzkovaná s cieľom súkromného zisku. To, čo dostalo vojnovú infláciu do hyperinflácie, boli špekulácie zahraničných investorov, ktorí predávali marku a stávkovali na jej klesajúcu hodnotu. Pri manipuláciách známych ako krátky predaj (short sale) si špekulanti požičali niečo, čo nevlastnili, predali to, a potom to “kryli” tým, že to kúpili späť za nižšiu cenu.

Špekulácie na nemeckú marku boli možné preto, že SÚKROMNÁ Reichsbanka (ešte nie pod kontrolou nacistov) tlačila obrovské množstvo peňazí, ktoré boli k dispozícii pre pôžičky. Táto mena, rovnako ako dnešná americká mena, bola vytvorená účtovnými zápismi v bankových účtovných knihách. Potom bola táto inflačná mena zapožičaná na úroky. Keď Reichsbanka nedokázala držať krok s nenásytným dopytom po marke, ďalším súkromným bankám bolo umožnené vyrábať marky z ničoho a požičiavať ich na úrok. Výsledkom bol zbesilý rast dlhu a inflácie.

Tak, podľa Schachta samotného, nemecká vláda nespôsobila Weimarskú hyperinfláciu. Naopak, práve vláda (pod vedením Národných Socialistov) dostala hyperinfláciu pod kontrolu. Národní Socialisti dali Reichsbanku pod prísnu kontrolu a urýchlene prijali nápravné opatrenia na odstránenie zahraničných špekulácií. Jedným z týchto opatrení bolo zabránenie ľahkého prístupu k inflačným pôžičkám od súkromných bánk. Potom Hitler postavil Nemecko na nohy tým, že vláda emitovala Pracovné certifikáty.

Schacht, Rotschildov agent, neodsúhlasil tejto vláde vydanie nekrytých peňazí a bol vyhodený z vrcholovej pozície v Reichsbank. Avšak vo svojich neskorších pamätiach priznal, že rozhodnutie vlády vydať vlastné peniaze nevyvolalo cenovú infláciu predpokladanú klasickou ekonomickou teóriou, ktorá hovorí, že mena musí byť požičaná od súkromných kartelov.

To, čo spôsobuje hyperinfláciu, sú nekontrolované špekulácie. Ak sú špekulácie spojené s dlhmi (voči súkromným bankovým kartelom), výsledkom je katastrofa. Na druhú stranu, keď vláda vydá menu pod starostlivým dohľadom, spôsobí to rovnováhu medzi ponukou a dopytom, takže ceny ostanú nedotknuté. Preto nie je inflácia, neexistuje dlh, nie je nezamestnanosť a nie je potrebná daň z príjmov.

Toto samozrejme ohromne desí bankárov, pretože eliminuje ich moc. Taktiež to desí ľudí, ktorí vlastnia banky, čo im umožňuje kupovať médiá, vlády a všetko čo uznajú za vhodné.

Preto prosím všetkých, ktorí s radosťou vykrikujú, že “židia financovali Hitlera”, aby sa na toto tvrdenie pozreli vo svetle všetkých faktov.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Abdul Alhazred

O ::prop

4 komentáre

  1. SomTenKtorySom

    Otázka nestojí v polohe či, kto a ako Hitlera (ne)financoval (vidˇ tiež napr. Bushov starý otec), lež v tom, že plnil “misiu” bábky postavenej proti Stalinovi, o čom svedčí aj jeho údajná neochota vstúpiť proti nemu do vojny. A to sa vyšťavením Ruska (ako už toľko krát v dejinách) aj podarilo.
    Bohužiaľ zdroj si už nepamätám no v tomto sa hovorilo o vyslaní francúzskeho ekonoma jeho vládou na preskúmanie ekonomického stavu cárskeho Ruska na konci 19. st., ktorý vo svojej záverečnej správe s hrôzou konštatoval, že pokiaľ bude nastúpený trend v ruskej ekonomike pokračovať, tak v priebehu nasledujúcich 50 rokov sa Rusko stane s istotou europskym ekonomickým gigantom a pravdepodobne aj svetovým. Aj v tomto svetle dávajú neskoršie udalosti, zvrhnutie režimu cára aj obe vojny, logický význam. (Ako vôbec už dnes nepochybujem o zásadnom ovplyvňovaní svetových udalostí spoza kulís).

    Pravdou ostáva, že (oficiálne) pozadie tohoto obdobia ako aj jeho oboch hlavných protagonistov je stále viac menej v hmlách a v rovine tendenčných špekulácií. Ale tak ako o Hitlerovi, možno v súčasnosti nájsť aj celkom nové informácie o Jozefovi Stalinovi, a je len na čitateľovej súdnosti a schopnosti vhľadu, aby si poskladal zmysluplnú dejinnú mozaiku. Veľmi zaujímavé som v tomto smere čítal dielo “Malenkov, tretí vodca krajiny Sovietov” od ruského (myslím, že pomerne nezaujatého) historika Balandina.
    Niečo málo sa tiež dá nájsť aj na levanete.

  2. Podstatne je ze stroje ropu a ine produkty dostaval zo zapadu je kopa dvokazov. Boli to aj Anglani aj USA zbroili totiz proti rusku. Na co tak debilne kecy ze Hitler tamto, tot. Je to taky isty hajzel jak Aj oBama

  3. maršal Žukov

    Ak chceš zistiť, kto vládne, zisti si, koho je zakázané kritizovat.
    Platí to na 100% a vždy

Pridaj komentár