Domov / Hlavná strana / História / Aká je prehistória Slovanov? Odpoveď dáva DNA – genealógia (časť I z II)

Aká je prehistória Slovanov? Odpoveď dáva DNA – genealógia (časť I z II)

slovaniaŽiaľ, ani historici, ani jazykovedci, si doteraz neuvedomili obrovský význam možností, ktoré poskytuje DNA – genealógia. ( DNA – Deoxyribonukleová kyselina, /z anglického deoxyribonucleic acid/, je nukleová kyselina, nositeľka genetickej informácie všetkých organizmov s výnimkou niektorých nebunkových, u ktorých zohráva tuto úlohu RNA. DNA je teda pre život nevyhnutnou kódovacou sústavou ktorá vo svojej štruktúre kóduje a bunkám zadáva ich program a tým predurčuje vývoj a vlastnosti celého organizmu).

No pomaly si ich začínajú uvedomovať. V procese tohto uvedomovania však, celé ich „ja“ sa zo začiatku ocitá v stave paniky, pretože nasledujúci krok znamená stať sa disidentom vo svojom vednom odbore a začať meniť jeho paradigmu. To so sebou prináša hrozivé dôsledky zo strany náčelníkov vedy. Nikto sa nechce ocitnúť na ulici, preto je potrebné byť nezávislým, v prvom rade finančne. No takých vedcov je v Rusku málo, ak vôbec nejakí sú.

To, čo ja vykladám,

to je doslova povedané, „všeobecná teória poľa“. A to „pole“ predstavujú história, lingvistika, DNA – genealógia. Patrí do toho tiež archeológia, antropológia, etnografia. V svojej podstate toto všetko musí byť jedným poľom poznávania. A DNA – genealógia v tom tvorí spojovací článok, spoločnú bázu. A tak ja, ako mních píšuci pod deravou strechou, blúznim a snažím sa toto pole pochopiť, sformulovať, koncepčne opísať. Samozrejme, robím chyby, no v podstate terminologické, pretože termíny sú v rôznych vedách často identické, no majú rôzne významy. Napríklad, Slovania. Alebo Árijci.

Toto znervózňuje historikov aj lingvistov, no títo sa v podstate zacyklujú nie na podstate, ale v terminológii, ktorú je možné v skutočnosti meniť. V tomto vzťahu je potrebné robiť kompromisy a prispôsobiť pojmy v mene lepšieho pochopenia histórie aj lingvistiky, okrem iného. Lenže oni nemôžu, nechcú, nevedia. Napríklad, v prírodných vedách slovo „ferment“ znamená „kvas“ v mikrobiológii a „biokatalyzátor“ v biochémii. Celkom rôzne pojmy. Napriek tomu k vzájomnému popleteniu nedochádza. Pretože podstata je odlišná. Nikto si nepletie to, že slovo Lincoln znamená prezident, aj automobil. To preto, že kontext je rôzny. Ale historici aj lingvisti, uzurpujúc si terminologický monopol, často nechcú naslúchať kontextu, odmietajú komunikovať.

Pod názvom genealógia

sa rozumie spôsob, či metóda genetického výskumu, založená na štúdiu rodokmeňov. Po názvom haplotyp sa rozumie skupina alel lokusov, alokujúce sa zvyčajne v tesnej genetickej väzbe na chromozóme, ktoré sa zvyčajne dedia spolu. Medzi nimi nikdy nenastane rekombinácia, takže sa prenášajú do ďalšej generácie ako celok.

Podstatu DNA – genealógie a jej hlavné body som už v minulosti viackrát opísal (1, 2, 3). Články sú písané populárnou formou. Mohol by som uviesť celý rad akademických prác, ale tu to nie je vhodné. Ak by sa niekto chcel zaoberať detailmi, odporúčam knihu „Pôvod človeka: z pohľadu antropológie, archeológie, DNA – genealógie“ (Boston – Moskva, 2010). Zásadný článok je možné nájsť v ruskom akademickom časopise „Biochémia“ (2011, том 76, № 5, стр. 636-653).

Tentoraz prejdem priamo k veci pripomenúc len to, že v DNA každého muža, menovite v jeho Y – chromozóme, existujú určité oblasti, v ktorých sa postupne, raz za niekoľko pokolení, znova a znova v nukleotidoch hromadia mutácie. Na gény toto vplyv nemá. Všeobecne platí, že DNA pozostáva z génov iba z 2%, u mužského pohlavia Y – chromozómu je ten podiel ešte nižší.

Y – chromozóm, jedinečný zo všetkých 46 chromozómov (presnejšie, z 23, ktoré sú nositeľmi spermatozoidu), ktorý prechádza z otca na syna a ďalej ku každému nasledujúcemu synovi v časovom rámci desiatok tisíc rokov. Syn dostáva Y- chromozómy od otca presne také, aké on dostal od svojho otca, plus nové mutácie, ak k ním došlo pri odovzdávaní od otca na syna. A toto sa stáva len zriedka. Ako zriedka?

Napríklad, toto je môj 25 – znakový slovanský haplotyp (podľa wikipedie) skupiny R1a:

13 24 16 11 11 15 12 12 10 13 11 30 16 9 10 11 11 24 14 20 34 15 15 16 16

Každé číslo je číslom opakovaní jednotlivých postupností neveľkých blokov nukleotidov (ktoré sa nazývajú „markery“) v Y – chromozóme DNA a nazýva sa alela. Mutácie v takomto haplotype (to jest náhodné zmeny počtu blokov nukleotidov) sa uskutočňujú s pravidelnosťou jedna mutácia v priemere raz za 22 pokolení, to jest v priemere raz za 550 rokov – pre celý haplotyp. Ináč povedané, niektorá z alel sa zmení u chlapcov raz v priebehu 22 pokolení.

V každom markere je pravidelnosť mutácií v priemere 25 krát pomalšia, to jest raz za 550 pokolení, alebo v priemere raz za 14 tisíc rokov. Alebo ináč povedané, v priemere raz za 550 pokolení chlapcov. Ktorá nasledujúca alela sa zmení, nikto nevie a nedá sa dopredu predpovedať. Hovorí štatistika. Ináč povedané, tu je možné hovoriť len o pravdepodobnostiach zmien.

Vo svojich skorších diskurziách o DNA – genealógii som uvádzal príklady na takzvaných 6-znakových haplotypoch, malých pre jednoduchosť. Nazývajú ich tiež „bikini haplotypy“. No z dôvodu hľadania pravlasti Slovanov, potrebujeme nástroj oveľa presnejší. Preto v tomto diskurze  budeme používať 25-znakové haplotypy. Nakoľko je v Y – chromozóme každého muža 50 miliónov nukleotidov, haplotyp s jeho informáciami je možné v princípe zostaviť akokoľvek dlhý. Problém je iba v technike určenia nukleotidových postupností. Haplotypy určujú na maximálne 111 markerov, aj keď technického obmedzenia niet. No aj 25-znakové haplotypy sú veľmi jemného typu, takéto rozsahy dokonca vedecké články nerozberajú. Obyčajne sa organizujú na 8, 10, alebo 17 markerové  haplotypy. Ja vo svojich článkoch obyčajne analyzujem 67-znakové alebo niekedy 111-znakové haplotypy, hoci podľa posledných údajov, 67-znakový haplotyp vyzeral takto:

13 24 16 11 11 15 12 12 10 13 11 30 16 9 10 11 11 24 14 20 34 15 15 16 16 11 11 19 23 15 16 17 21 36 41 12 11 11 9 17 17 8 11 10 8 10 10 12 22 22 15 10 12 12 13 8 15 23 21 12 13 11 13 11 11 12 13

Mohol by som zverejniť aj svoj 111-zakový marketyp, ale chcem šetriť čitateľov. Zhoda podobných haplotypov  u dvoch ľudí, nezviazaných blízkym príbuzenstvom, je krajne nepravdepodobná. Inač sa hovorí, že existuje faktická legitimácia vydaná prírodou a nakoniec zapísaná do DNA.

Aby sme nekomplikovali napísané, budeme ďalej používať 25 – znakové značenia haplotácií, hoci možnosti ľubovoľne uvedené ďalej je možné rozšíriť na 67-znakové a mnohé aj na 111-znakové. Haplotypy sú veľmi citlivé k svojmu pôvodu. Hovoríme o genealogických rodoch. Nechajme teraz R1a, všimnime si južnobaltický rod N1c1 v systéme DNA-genealógií. V základe je tiež slovanský, v každom prípade, aj on sa vyskytuje u 14% etnických rusov, najmä na severe Ruska a v Pribaltike.

Typický 25-znakový znakový haplotyp tohto druhu vyzerá takto:

14 23 14 11 11 13 11 12 10 14 14 30 18 9 9 11 12 25 14 19 28 14 14 15 15

Má 28 mutácií na 25 znakoch pre porovnanie s vyššie uvedeným haplotypom R1a (treba poznamenať, že niektoré mutácie prebiehajú osobitne, no tým sa nebudeme teraz zaoberať). To zodpovedá rozdielu tisíc tristo pokolení, to znamená spoločný predok týchto dvoch (teraz) slovanských haplotypov žil pred viac ako 20 tisíc rokmi. Ešte detailnejšie pátranie ukazuje, že spoločný predok R1a a N1c1 žil pred viac ako 40 tisíc rokmi. Kým sa stali Slovanmi, obidva rody prešli veľmi rôznymi migračnými cestami, hoci sa tieto cesty začali zrejme na Východoeurópskej Ruskej rovine, dostali sa takmer na Južnú Sibír a potom sa rozišli rôznymi smermi.

Nositelia R1a prešli na Západ po južnom geografickom oblúku z južnej Sibíri cez Tibet, Hindustan, presekli Iránsku planinu, Anatoliu (to jest súčasné Turecko), dostali sa na Balkán v čase pred 10 tisíc rokov a približne pred 5 tisíc rokmi prešli na východ na Východoeurópsku Ruskú rovinu. Nositelia rodovej haploskupiny N1 odišli z južnej Sibíri po severnom geografickom oblúku proti smeru hodinových ručičiek , cez Severný Ural ďalej do oblasti Baltu. Po tejto migračnej ceste všade zanechávali potomkov spomedzi seba, napríklad Jakutov, Uralcov. Nazvať ich však spoločným menom je ťažké, Jakut sa od Uralca výrazne líši, hoci rodom sú podobní.

Napríklad, južné baltské kmene sa s Ugro-Fínmi rozišli asi pred 2 tisíc rokmi, hoci títo obidvaja majú aj rovnaký rod, N1c1. No vetvy rodu sú už rôzne, aj haplotypy sa v mnohom líšia. Sú rôzne aj jazyky, tí prví majú v podstate indoeurópsky jazyk, slovanský, tí druhí – ugro-fínske.

Nasledovný obraz dostaneme, keď porovnáme Slovanov rodu R1a, napríklad so Židmi. Typický blízkovýchodný haplotyp Židov (rod J1) vyzerá takto:

12 23 14 10 13 15 11 16 12 13 11 30 17 8 9 11 11 26 14 21 27 12 14 16 17

Obsahuje 32 mutácií vo vzťahu k slovanskému R1a. Teda viac, než Ugro-Fíni a obyvatelia Baltu. A medzi sebou sa židia a Ugro-Fíni rozlišujú ďalšími 35 mutáciami.

Všeobecný uzáver je jasný. Haplotypy sú veľmi senzitívne na porovnávanie predstaviteľov rôznych rodov. Sú nositeľmi celkom inej histórie rodov, ich pôvodu, tiež ich migrácie. Prečo však zrovnávať Ugro-Fínov so Židmi. Pozrime sa na Bulharov – bratov. Polovica z nich vlastní variace tohto haplotypu rod I2):

13 24 16 11 14 15 11 13 13 13 11 31 17 8 10 11 11 25 15 20 32 12 14 15 15

Má 21 mutáciu vo vzťahu k vyššie uvedenému východoslovanskému haplotypu R1a. To jest, obidve sú slovanské, no iného rodu. Rod I2 pochádza od iného prapredka. Cesty migrácie boli celkom rôzne od R1a. Takže oni sa potom stretli už v našej dobe, alebo na konci starej a vytvorili spolu slovansko-kultúrnu spoločnosť, potom písomnosť, uzákonili aj náboženstvo. Rod je však od základu iný, hoci 12% Bulharov má východoslovanský rod R1a.

Dôležité je, že podľa počtu mutácií v haplotypoch je možné vypočítať, kedy žil spoločný predok ľudskej skupiny haplotypov ktorých skúmame. Nebudeme sa tu zaoberať tým, ako konkrétne sa tie výpočty robia, to všetko som opísal vo vedeckej literatúre už dávnejšie. Podstata je taká, že čím je viacej mutácií v haplotypoch skupiny ľudí, tým starší je ich spoločný predok. A keďže mutácie sa uskutočňujú celkom štatisticky, náhodne, v určitej strednej časovosti, čas života spoločného predka skupiny ľudí je možné určiť celkom spoľahlivo. Príklady uvedieme v ďalšom.

Kvôli väčšiemu pochopeniu, uvediem jednoduchý príklad. Rodokmeň haplotypov je pyramída, ktorá je otočená naopak. Vrch ja naspodku – to sú haplotypy spoločného predka rodu, od ktorého sa pyramída rozchádza. Základ pyramídy je na samom vrchu – to sme my, súčasníci so svojimi haplotypmi. Počet mutácií v každom haplotype – je to miera vzdialenosti od spoločného predka, od vrcholca pyramídy až po nás, súčasníkov. Ak by pyramída bola pravidelná, trojbodová, ideálneho tvaru, čiže troch haplotypov, v základe by sa dal urobiť výpočet do vrcholu. Ale reálne sú tri body málo. Ako ukazuje skúsenosť, desiatka 25-znakových haplotypov (to znamená, 250 bodov) stačí pre solídne zhodnotenie času do spoločného predka.

25-znakové (a v skutočnosti aj 67-, i 111-znakové) haplotypy Rusov a Ukrajincov rodu R1a sme získali z medzinárodnej bázy údajov YSerch. Nositelia týchto haplotypov – naši súčasníci, žijú od Ďalekého Východu po Západnú Ukrajinu a od severu do našich južných oblastí. A to je spôsob, akým bolo určené, že spoločný predok ruských a ukrajinských Slovanov rodu R1a, žil pred 4 800 rokmi. Toto číslo je úplne spoľahlivé a je kontrolované na základe prevereného výpočtu haplotypov rôznych dĺžok. Ako sa teraz presvedčíme, toto číslo nie je náhodné. Rozpočty sa prevádzali pomocou 67- aj 111-znakovým haplotypom. Toto už je „vyššia pilotáž“ DNA-genealógie, ak to máme pomenovať svojím menom.

Ukázalo sa, že spoločný praslovanský predok mal takýto haplotyp:

13 25 16 10 11 14 12 12 10 13 11 30 15 9 10 11 11 24 14 20 32 12 15 15 16

Pre zaujímavosť – môj osobný haplotyp:

13 24 16 11 11 15 12 12 10 13 11 30 16 9 10 11 11 24 14 20 34 15 15 16 16

Pre porovnanie u mňa pre zrovnanie s mojim praslovanským predkom došlo k 10 mutáciám. Mutácie sa v takomto haplotype uskutočňujú v priemere raz za 550 rokov, tak ma od predka delí 5 500 rokov. No lenže my hovoríme o štatistike, takže v priemere dostaneme 4 800 rokov. U mňa mohlo prejsť mutácií viac, u niekoho menej. Povedané ináč, každý z nás má svoje individuálne mutácie, no haplotyp nášho prapredka je rovnaký. A ten, ako uvidíme, je spoločný pre celú Európu.

Takže, uzavrime. Náš spoločný praslovanský predok na území súčasného Ruska-Ukrajiny-Bieloruska-Poľska žil pred 4 800 rokmi. Je to čas prechodu od kamennej doby k bronzovej.

Koniec prvej časti.

Autor: Anatolij A. Kľosov, profesor chémie a biochémie Univerzity v Moskve a Harvarde, člen Akadémie vied ZSSR, vedúci vedecký pracovník

Preklad: PhDr. Jozef Mižák, Tibor Korečko, www.protiprudu.org

Zdroj: preformat.ru

O oliolijanko

3 komentáre

  1. Práce p. Kljosova sledujem viac rokov. Je to mimoriadne plodný autor. Snažím sa spropagovať výsledky jeho výskumu v oblasti DNA medzi archeológmi, zatiaľ s neveľkým úspechom. Zrejme aplikácia výsledkov tejto vedy by viac svedčala historikom a entuziastom. Mám doma 5 kníh prof. Kljosova v ruštine. Môžem poskytnúť. Taktiež informujem, že v ruštine je možné sa oboznámiť s prácami prof. Kljosova, ale aj iných autorov na stránke
    dna-academy.ru/proceedings/
    Na uvedenej stránke je možné volne, bez poplatku čítať jednotlivé príspevky na danú tému, + na pokračovanie krátke filmy s vystúpením prof. Kljosova, kde vo viacerých dieloch vysvetľuje metodológiu a praktické výsledky interperetácie výskumu DNA na históriu.
    Veľmi oceňujem uvedený preklad.
    S pozdravom,
    vitpavuk@yandex.ru

    • Štefan, ja zasa ďakujem aj Vám za informácie. Ako ste sa dostali k ruským knihám, kde sa dajú kúpiť /mám na mysli Kliosova./

Pridaj komentár