Domov / Hlavná strana / Analýza / Africká populačná explózia: hrozba pre budúcnosť Európy

Africká populačná explózia: hrozba pre budúcnosť Európy

Populačný rast v Afrike

Hovoríme o problémoch s migráciou zo Sýrie a Stredného východu. Hovoríme o možnosti vstupu Turecka do Európskej únie, čím sa miliónom Turkov otvoria dvere do Európy. Napriek tomu bude mať skutočná migrácia pôvod v Afrike. Je to kontinent, ktorý si zachováva vysokú pôrodnosť napriek predpovediam, že sa zníži.

Koľko ľudí dnes žije v Afrike? Ani nie 1,3 miliardy. A do roku 2050? Nuž, o 1,3 miliardy viac. Spolu bude žiť v Afrike 2,5 miliardy ľudí. Hoci populačný rast v Európe možno prisúdiť takmer výlučne imigrácii, populácia Afriky sa zdvojnásobí vďaka tamojšej vysokej miere plodnosti. Aké to bude mať následky?

Štatistiky

Znie to šokujúco, že populácia Afriky sa zdvojnásobí behom len troch desaťročí? V roku 1980 žilo v Afrike len 477 miliónov ľudí. Porovnajte si to so súčasnými 1,2 miliardami a zistíte, že v rokoch 1980 až 2018 sa obyvateľstvo takmer strojnásobilo.

Za rovnaké obdobie sa populácia Nemecka zväčšila zo 78 miliónov na 82 miliónov. Predpoveď hovorí, že do konca storočia dosiahne obyvateľstvo Afriky 3,4 miliardy ľudí.

Predpoveď na rok 2100 je ešte pôsobivejšia. Očakáva sa, že populácia Afriky narastie o 3,2 miliardy ľudí. To číslo udáva len nárast – čo znamená, že celková populácia bude 4,5 miliardy. Očakáva sa, že do roku 2100 sa celosvetová populácia zvýši o 3,8 miliardy ľudí. To znamená, že celková populácia sa odhaduje na súčasných 7,6 miliardy plus 3,8 miliardy, čo je spolu 11,4 miliardy. Podiel Afriky na celkovej populácii vzrastie v tomto storočí zo 17 % na 40 %.

Miera plodnosti v Afrike je ohromných 4,7 dieťaťa na ženu v porovnaní so svetovým priemerom 2,5 dieťaťa na ženu. V je to úbohých 1,5 %! To znamená, že priemerná Afričanka porodí 4,7 dieťaťa – a toto je zdrojom ich populačného rastu.

Prípad Nigeru

Niger má HDP na obyvateľa len dolár na deň. Ich miera plodnosti, či už kvôli tomu, alebo napriek tomu, je viac ako 7 detí na ženu. Hoci v súčasnosti má krajina len 20 miliónov obyvateľov, do roku 2050 sa očakáva jej nárast na 72 miliónov.

Predpoveď na rok 2100 uvádza už 209 miliónov. Táto predpoveď však predpokladá, že miera plodnosti v Nigeru sa do roku 2100 zníži na 2,5 dieťaťa na ženu. Miera plodnosti však aj tak v posledných 60 rokoch zostala stabilná. Pravdepodobne to tak bolo viac než 60 rokov, ale údaje máme len po rok 1960.

Predpoveď na rok 2100 pri nezmenenej plodnosti znamená pre Niger 960 miliónov ľudí. Áno, dobre čítate. Očakáva sa, že Niger sa zo súčasných 20 miliónov dostane len za 80 rokov takmer na miliardu.

Treba povedať, že tieto predpovede sa zakladajú aj na očakávanom poklese detskej úmrtnosti a na zvýšenej očakávanej dĺžke života. Detská úmrtnosť a miera plodnosti idú ruka v ruke, samozrejme, keďže rodičia chcú predísť riziku, že všetky ich deti umrú v detstve.

Protiopatrením je jednoducho mať viacej detí. To isté platí pre chudobu, kedy rodičia majú mnoho detí ako záchrannú sieť pre starobu. Podľa tejto logiky sa 960 miliónov len v Nigeri do roku 2100, ktoré spomína článok v Guardian, zdá byť skôr neuveriteľných.

Predpoveď 72 miliónov do roku 2050 však všetky tieto premenné už berie do úvahy. Je to spoľahlivá predpoveď vykonaná samotnou OSN.

Prečo klesá miera plodnosti?

Od roku 1960 zažil svet pokles plodnosti z 5 na 2,5 dieťaťa na ženu. Z väčšej časti sa to prisudzuje nárastu bohatstva a zníženiu detskej úmrtnosti. Keďže sme zbohatli, deti už viac nepotrebujeme ako záchrannú sieť.

Navyše, keďže šanca na prežitie detí sa zvýšila, máme menej dôvodov mať ich veľa. Afrika je trocha iná. Napriek zbohatnutiu je stále chudobná. Ale je chudobná, zatiaľ čo má prístup k novoobjaveným liekom a dostáva pomoc v podobe jedla zo Západu.

Takže hoci sú stále chudobní, žijú dlhšie a menej často zomierajú v detstve. Nielen, že sa viac Afričanov dožíva staroby, ale viac z nich sa dožíva reprodukčného veku a zakladá ďalšiu generáciu.

Nie však celá Afrika je chudobná a aj tie chudobnejšie časti sú menej chudobné než boli predtým. Čo teda vysvetľuje vysokú mieru plodnosti?

Vysvetlenia sú rôzne, od kultúrneho uznania veľkej rodiny po zdržanlivosť v používaní antikoncepcie. Najpozoruhodnejším dôvodom je snáď neistota. Európski rodičia vymenili kvantitu za kvalitu. Áno, mohli by mať viacej detí, ale radšej sa zameriavajú na dve. Vďaka tomu si tie dve deti môžu dovoliť navštevovať dobré školy a dobrú starostlivosť.

V Afrike k takejto výmene nedošlo. Vzdelávacie systémy nedobehli populačnú explóziu. Budúcnosť je v ekonomickom zmysle neistá a vlády sú v mnohých krajinách nespoľahlivé. Spolu to znamená, že Afričan môže mať veľmi malú dôveru v budúcnosť. Nemajú žiadnu vieru v sociálnu bezpečnostnú sieť, ktorú by mala poskytnúť vláda a spoločnosť ako celok, preto naďalej preferujú tvorbu vlastnej bezpečnostnej siete v podobe detí.

Africká Hlava 22

To by mohlo znamenať, že Afrika je vo frustrujúcej situácii. Hlava 22, pre tých, ktorí to nevedia, je narážka na novelu s rovnakým názvom. V nej chcel protagonista opustiť armádu, ale to mohol urobiť len ak dokázal, že je šialený. Keďže chcel opustiť armádu, dokázal tým, že nie je šialený, lebo každý príčetný človek chce z vojny odísť.

A Afrika? Afrika chce znížiť svoju mieru plodnosti. Ale aby ju znížila, musí získať stabilitu a dôveru. Avšak kvôli pokračujúcej populačnej explózii vláda nedokáže udržať krok. Nezamestnanosť znižuje stabilitu.

Rast populácie tlačí na ceny bývania a pozemkov. Školský systém si nedokáže poradiť s veľkým množstvom študentov. Celkovo, systém sa pod nátlakom rozpadáva. A keďže ženy vidia, že systém sa rozpadáva, naďalej majú veľa detí.

Vyššie uvedené predpovede OSN predpokladajú, že miera plodnosti klesne. Aj so zníženou mierou plodnosti sa však populácia do roku 2050 zdvojnásobí. Ale naozaj sa táto miera zníži, ak Afrika uviazla v situácii podobnej v Hlave 22? Údaje doposiaľ ukazovali, že poklesy v africkej miere plodnosti stagnujú a celkové poklesy sú omnoho pomalšie, než sa očakávalo.

Jasnejšia budúcnosť pred nami

Od roku 2010 sa milión ľudí zo Subsaharskej Afriky presťahovalo do Európy. Prezident Európskeho parlamentu, Antonio Tajani, už varoval, že behom ďalších piatich rokov prídu milióny ďalších, ak Európa niečo nepodnikne.

Väčšina ľudí si dobre uvedomuje, že hoci sa život v Afrike zlepšil, stále nie je úžasný. A určite nie taký pohodlný ako v Európe. To je tiež dôvod, ktorý Afričania uvádzajú v súvislosti s presťahovaním sa do Európy. Zbombardovaním Líbye Európa otvorila novú trasu pre pašovanie ľudí. Krajina sa stále nachádza v stave poloanarchie, čo perfektne vyhovuje obchodníkom s otrokmi a pašerákom ľudí.

Čo by mala Európa očakávať v priebehu nasledovných desaťročí s takouto masívnou populačnou explóziou na svojej južnej hranici? Zdá sa, že OSN tento vývoj víta ako príležitosť na boj s populačným poklesom Európy. Správa Organizácie spojených národov skúma možnosť zaplnenia medzier v európskej populácii „náhradnou migráciou“ z oblastí, ktoré zažívajú populačný rast, najmä z Afriky.

Výsledkom môže byť čokoľvek od „Pevnosti Európa“ po „Euroafriku“. Prvá možnosť sa zdá byť nepravdepodobná, keďže je považovaná za morálne neprijateľnú, kým druhá možnosť bude znamenať koniec európskych sociálnych štátov a kultúry.

Podľa Emmanuela Macrona, francúzskeho prezidenta, „Fenomén migrácie, ktorému čelíme, bude historický.“ S tým môžeme súhlasiť, ale musíme podľa toho konať, aby sme zabezpečili budúcnosť Európy.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: Voice of Europe

O ::prop

3 komentáre

  1. Afrika je tvrdý oriešok, ale aj tu by som nakoniec bol mierny optimista, nie alarmista. Fertilita Afričanov klesla zo 7 detí na ženu v 80-tych rokoch na dnešných priemerných 5 detí na ženu – to je stále hrozne veľa oproti iným častiam sveta (aj v porovnaní s moslimskými araboidmi/kaukazoidmi), ale proste aj tu je ten trend neúprosný a postupuje relatívne rýchlo (viď taká Rwanda, ktorá mala v 80-tych rokoch 8 detí na ženu a dnes 4).

    Ono demografi zvyknú projektovať trendy poklesu fertility ako mierny pokles, ale takéto poklesy môžu mať podobu aj náhlych drastických kolabsov. Dobrý príklad je Irán, kde TFR klesla z hodnoty viac ako 6 detí na ženu pod dnešnú úroveň náhrady za menej ako 10 rokov. A pokles fertility v Číne bol tiež rovnako prudký (a v skutočnosti nastal už pred implementáciou politiky jedného dieťaťa).

    Navyše Afrika je neskutočne obrovská, je 8x väčšia ako India a India má dnes cca 1,3 miliardy obyvateľov. A má 2x viac obrábateľnej pôdy ako India: https://www.google.com/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_&met_y=ny_gdp_mktp_cd&idim=country:RUS:IND:DEU&hl=en&dl=en#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=ag_lnd_arbl_ha_pc&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=region&idim=region:SSF&idim=country:IND:ETH:ZAR:ZWE&ifdim=region&tdim=true&hl=en_US&dl=en&ind=false

    A Afrika má tiež ešte stále potenciál zvyšovať svoje IQ skrz environmentálne prostriedky ako je napr. lepšia výživa a dostupnosť vzdelania a jeho zlepšenie, hoci je otázne či niekedy budú schopní vytvoriť inštitúcie, ktoré budú schopné maximalizovať ich potenciál, tak ako je tomu v rozvinutom Západe. Dnes majú IQ okolo 70-75, ale ich genotypový potenciál môže byť aj 85 -87 (ako je tomu u severoamerických negritov, hoci tým asi pomohlo aj to, že sú z časti hybridizovaní, zmiešaní s belochmi). Samozrejme krajiny s priemerom IQ okolo 85 stále neprekvitajú géniami a nie sú žiadnymi rajmi na zemi, ale nie sú to ani také strašidelné čierne diery, ako je tomu tak stále u značnej časti Afriky.

    • Je tu ešte jeden faktor, ktorý si nespomenul. Afričania totiž v prevažnej väčšine myslia nie hlavou, ale nohami. A tak miesto toho, aby sa vzdelávali, pracovali a snažili o lepší život v Afrike, radšej zodvihnú zadky a rozliezajú sa do celého sveta (najmä do belošských krajín). Takže ak by aj Afrika bola jedna veľká úrodná záhrada, nemyslím si, že by tam zavládol čo i len relatívny blahobyt voči Európe a tým sa zmenšil populačný boom. Sú to spojené nádoby – čím vyšší blahobyt, tým menej detí. Lenže na blahobyt treba priložiť ruku k dielu. Viď príklad JAR. Napriek tomu, že tam bol apartheid, nerobilo to problémy černochom z celej južnej Afriky, aby sa tam usádzali a žili blahobytnejším a civilizovanejším životom, než v „slobodnej“ Afrike. Dnes už im ani tam pšenka nekvitne – príčiny sú známe, odstránenie vrstvy obyvateľstva, ktorá dokázala generovať blahobyt – tak zmenili smer ťahu na sever. Čo z toho vyplýva. Rast populácie neovplyvňuje len nárast IQ, ale aj s tým súvisiaci nárast zodpovednosti, pracovitosti a predvídavosti (radšej balík cukríkov o týždeň, ako jeden dnes – aj ja som si prečítal Bakalářa 🙂 ). Jedno bez druhého to fungovať nebude, aspoň nie vždy – snáď iba v prípade amorálnych osôb kriminálneho charakteru, o ktorých v Afrike núdza nie je. A tým pádom ani neporastie blahobyt, čím následne neklesne ani pôrodnosť. Sex je zábavou chudobných. 🙂

      • No, ty vieš, že mne nemusíš vysvetľovať ako fungujú a uvažujú čierni Afričania. V skratke, sú viac podobní deťom (mal som raz jeden text o téze Jeana Piageta o „pred-operačnom“ štádiu mentálneho vývoja, ktorý sa dá aplikovať aj na ľudské populácie), t.j. majú stále transduktívne uvažovanie, nevedia tak dobre pochopiť kauzalitu + do toho kratší časový horizont. Holt, IQ 75 je IQ 75. 🙂

        Ale ako som už písal, aj keby si na nich hromadne aplikoval Flynnov program zvyšovania IQ, tak ich genotypové IQ by malo maximum asi tých 85 – usudzujem podľa Afroameričanov, ktorí sú však z 19% európski, čo asi nejakú rolu tiež zohralo, hoci tiež je možné, že ak sa aj miešali s bielymi, tak nie zrovna s tými „najkvalitnejšími“- ale 85 sa zdá ako ich maximum pri dobrej výžive a dostupnosti kvalitného vzdelania (inak americkí negroidi majú celkom nízku fertilitu. Americkí hnedoidi sú pekným dôkazom, že aj hnedoidi sa dokážu samoregulovať, ak majú neobmedzený prístup k prostriedkom populačnej kontroly (Planned Parenthood v USA) a sú adekvátne informovaní – čo je niečo, čo v subsaharskej Afrike stále v mnohých oblastiach absentuje – ale potenciál tam je.

        Ako spomenul aj tento článok, v Afrike sa mnohé celkom zlepšilo (si vezmi napr. takú Etiópiu, ktorá bola v 80-tych rokoch synonymom pre hladomor – a dnes sa o nej píše ako „africkom tigrovi“: https://www.postoj.sk/42197/etiopia-je-viac-ako-len-miestom-nehod-stava-sa-z-nej-africka-obdoba-ciny), ale úroveň Európy alebo východnej Ázie jednoducho nedobehnú nikdy – ešte dlho budú mať znaky a prejavy nerozvinutých, rozvojových krajín bez dobudovanej strednej triedy, pokiaľ sa nepresadí niečo výnimočné ako napr. genetická modifikácia embryií pre inteligenciu (po niečom takomto by nakoniec mohol byť alebo mal by byť najväčší dopyt práve v krajinách s nízkych IQ). Ale toto je ešte ďaleká hudba budúcnosť, vzhľadom na dnešné mentálne nastavenie ľudstva niečo ako science fiction. :- )

Pridaj komentár