2.2. Prvé odhalenia

lina-under_sign_scorpionOd roku 1781 začal odpor proti hnutiu Adama Weishaupta narastať. K prvému oficiálnemu ataku na Illuminati došlo v roku 1783. Odmietnutý kandidát, kníhkupec Johann Baptist Strobl z Mníchova, bol prvým, ktorý zazvonil na poplach. Weishaupt ho okamžite označil za neinformovaného ohovárača, hrubých manierov a reči.

No po Stroblovi prichádzali ďalší: profesori Westenrieder a Danzer taktiež varovali pred skutočnou činnosťou Illuminati, podľa „Vagledning for frimurare“/“Guidance for Freemasons“, Stockholm, 1906, s. 166. Verejnosť varovala aj vojvodkyňa Maria Anna a profesor Joseph Utzschneider z vojenskej akadémie v Mníchove (ktorý opustil Illuminati v roku 1783).

V roku 1784 mal Rád už 3000 členov vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Uhorsku a Taliansku. Nakoniec odišlo niekoľko členov: Zaupser a profesori Grunberg, Renner a Cosandey z Mníchova. 1. júla 1784 sa kvôli konfliktu s Weishauptom svojich záväzkov vzdal aj von Knigge.

Weishaupt, aj keď úplne Philov (von Knigge) nový, upravený plán reforiem prijal, stále chcel tu a tam niečo pridať alebo zmeniť. Philo sa neskôr k Rádu vrátil.

Stroblova spoločnosť začala publikovať niekoľko polemických prác zameraných na Illuminati. Postačí spomenúť “Babo, Gemalde aus dem menschlichen Leben” (“Babo, Dojmy z ľudského života”). Tieto publikácie dosiahli žiadaný účinok. Keď sa k moci dostal konzervatívnejší a patriotickejší regent, vojvoda Karol Phillip Theodore (1724-1799), zakázal fungovanie tajných spoločností výnosom z 22. júna 1784. Illuminati a slobodomurári svoje lóže zatvorili.

Slobodomurári sa snažili brániť sa verejne. Illuminati dokonca ponúkli prezentovať všetky svoje dokumenty a postaviť sa pred verejný tribunál, no nič nepomáhalo.

11. februára 1785 bolo Weishauptovi zakázané prebývať v Ingolstadte a Mníchove. V rovnakom čase bola univerzita informovaná o plánovanom Weishauptovom zatknutí… 16. februára prešiel do ilegality a ukryl sa u illuminata Josefa Martina, ktorý bol kováčom. Pár dní nato utiekol z Ingolstatu do Norimbergu prezlečený za remeselníka. V Norimbergu chvíľu pobudol a nato odišiel do slobodného mesta Regensburg, kde vo svojej činnosti pokračoval, no na stopu Illuminati priviedol políciu zásah osudu. (Kňažná Sofia Toll, „The Brothers of the Night“, Moscow, 2000, s. 291.)

Počas vyšetrovania sa objavovali stále nové zničujúce dôkazy proti Illuminati, tí však vo svojej činnosti napriek zákazu pokračovali.

2. marca 1785 bol preto vydaný ďalší výnos, umožňujúci konfiškáciu majetku Illuminati.

20. júla 1785 bol v Regensburgu, po stretnutí s Weishauptom, bleskom zasiahnutý illuminátsky kuriér Jakob Lanz (povolaním kňaz). Lanz zamýšľal odcestovať do Berlína a Sliezka a pred svojou smrťou obdržal od Weishaupta posledné inštrukcie. V svojej kňazskej róbe mal zašitý zoznam Illuminati a iné kompromitujúce dokumenty.
Weishaupt o tomto nevedel a tak sa stal obeťou svojho vlastného sprisahania. (Kňažná Sofia Toll, „The Brothers of the Night“, Moscow, 2000, s. 291.)

Miestna polícia našla v Lanzovom dome ďalšie dôležité dokumenty, vrátane podrobných pokynov pre plánovanú francúzsku revolúciu. Niektoré z dokumentov boli určené veľmajstrovi lóže Grand Orient v Paríži. Všetko bolo odovzdané bavorskej vláde a 4. augusta 1785 bol vydaný nový zákaz tajných spoločností.

31. augusta bol vydaný príkaz na Weishauptovo zatknutie. Na jeho hlavu bola v Bavorsku vypísaná odmena. Weishaupt utiekol do Gothy, kde ho mohol ochraňovať Illuminatus veľkovojvoda zo Saxe-Gothy. Ten Weishauptovi venoval titul staršieho radcu a poskytol mu útočisko. Weishaupt zotrval v Gothe do konca svojho života. Zomrel 18. novembra 1830. Jeho busta je vystavená v Germanisches Museum v Norimbergu.

Polícia začala pátrať po známych členoch Rádu. Illuminátom sa podarilo infiltrovať mnohé dôležité spoločenské posty. Z tohto dôvodu policajné vyšetrovanie napredovalo veľmi pomaly. Prehliadka Zwackovho obydlia, ktoré bolo priamo spojené s tajnými dokumentami Illuminati nájdenými v Lanzovom dome, bola vykonaná až 14 mesiacov po Lanzovej smrti, 11.-12. októbra 1786.

11. a 12. októbra 1786 došlo k prehliadke domu Dr. Franza Xavera Zwacka (Cato) v Landshute, kde Illuminati ukrývali svoje najdôležitejšie dokumenty. V nasledujúcom roku došlo k prehliadke zámku baróna Bassa (Hannibal) v Sandersdorfe, polícia skonfiškovala ďalšie dokumenty týkajúce sa sprisahania Illuminati proti celému svetu. V týchto dokumentoch, ktoré som pozorne študoval v lete 1986 v ingolstadstských archívoch, boli uvedené plány globálnej revolúcie, tieto dokumenty jasne dokumentovali, že táto zničujúca operácia mala byť dielom tajných spoločností.

O posty prišlo niekoľko dôležitých osôb v Ingolstadte a Bavorsku, niektorí boli dokonca uväznení či vyhnaní z krajiny – ale poniektorí boli tak mocní, že sa potrestaniu vyhli. Slobodomurári sa domnievali, že sa im nedostalo spravodlivého procesu, keďže ich obhajoba nebola povolená. Na jeseň 1786 Karl Theodore požadoval, aby sa Illuminati vzdali svojich aktivít. K tomuto nedošlo.

V roku 1786 boli publikované dve pozoruhodné práce o Illuminati: “Drei merkwurdige Aussagen” (obsahujúca svedectvá profesorov Grünberga, Cosandeyho a Rennera) a “Grosse Absichten des Ordens der Illuminaten” (“Vznešené zámery rádu Illuminati”) so svedectvom profesora Josefa Utzschneidera.

Po dlhom šetrení Elektor nariadil vydanie dvoch diel obsahujúcich zhabané tajné dokumenty: “Einige Originalschriften des Illuminaten-Ordens” a “Nachtrag von weitern Originalschriften” (“Pár pôvodných dokumentov rádu Illuminati” a “Dodatok ďalších pôvodných dokumentov”). Tieto knihy boli zaslané vládam v Paríži, Londýne a St. Petersburgu, no neboli brané vážne (až kým nebolo príliš neskoro). Johann Baptist Strobl taktiež vydal v roku 1787 novú zbierku dokumentov týkajúcich sa Illuminati.

Podľa “Guidance for Freemasons”, Weishaupt, von Knigge, Bode a ďalší “najuznávanejší Illuminati” boli čestnými ľuďmi s dobrými úmyslami, snažiacimi sa o dobro a spravodlivosť. Pár skutočne nafúkaných osobností kultúry padlo za obeť premyslenej propagande Illuminati. Adam Weishaupt, ako skúsený propaganista, napísal diela “Apologetika Illuminati” (1786), “Das Verbesserte System der Illuminaten“/“Zdokonalený systém Illuminati“ (1788), „Spartacus a Philo“, (1794), a ďalšie.

Po zákaze Illuminati 4. augusta 1785 Zwack utiekol do Augsburgu a odtiaľ do Weslaru. Po smrti Elektora sa Zwack vrátil do Bavorska, kde bol znovu uvedený do verejnej služby. Von Knigge odcestoval do Brém, kde zomrel ako britský úradník 6. mája 1796. Pár ďalších členov bolo odvolaných zo svojich úradov. Tieto informácie pochádzajú od Leopolda Engela, veľmajstra Illuminati.

Dokonca aj významný básnik Johann Wolfgang von Goethe sa stal slobodomurárom v roku 1780 a neskôr sa pridal k Illuminati. Jeho pseudonymom v Ráde bol Abaris. („Geschichte des Illuminaten-Ordens“ / “Dejiny rádu Illuminati”, Leopold Engel, Berlin, 1906, s. 355-356). Nakoniec však ich klamstvá prehliadol.

Illuminatus Goethe 22. júna 1784 píše Bodemu, členovi Illuminati:: “Ver mi, náš morálny svet je podkopaný podzemnými tunelmi, pivnicami a stokami, podobne ako veľké mesto, bez toho, aby sa niekto nad ich spojeniami zamýšľal. Je pre mňa – či inú osvietenú osobu – pochopiteľné, ak občas z pukliny vychádza dym či počuť čudné hlasy…”

Kniha “V znamení Škorpióna”
Kapitola 2.2: “Prvé odhalenia”

Pokračovanie…

Obsah

Preklad pre www.protiprudu.org, christianfreeman

O ::prop

Pridaj komentár